Prvý diel ságy o rode Neshovcov nórskej autorky, ktorá debutovala v roku 1986 skromne – knihou pre deti, sa takmer okamžite po vydaní začal v rebríčkoch predajnosti šplhať strmo nahor. To by nebolo také neobvyklé, trochu zvláštne však je, že ľudí natoľko zaujal román, ktorý sa zväčša odohráva na prasacej farme a v pohrebnom ústave. Kým druhé menované kulisy by mohli predstavovať celkom pikantné prostredie, prasacia farma je všetko iné, len nie sexi. Predaj knihy, ktorá sa mohla stať predmetom záujmu len zopár zainteresovaných, však prekvapil, a to nielen v Nórsku.
Zatienený Ježiš
Anne B. Ragdeová vraví, že taký úspech Berlínskych topoľov (Kniha Zlín, 2010) nepredpokladala ani ona. Pri jednom rozhovore, ktorý poskytla na Frankfurtskom knižnom veľtrhu, dokonca zašla tak ďaleko, že rozjarene vyhlásila, že jej román sa predáva lepšie ako Biblia. Trilógiu o troch absolútne rozdielnych bratoch – Tor je chovateľom svíň, Magrido vlastní pohrebný ústav a Erlend zosobňuje najčiernejšiu ovcu rodiny, keďže je luxusným dekoratérom výkladov – Ragdeová označuje v prvom rade za román o rodinných putách a o tom, do akej miery ich možno narušiť a znova pozliepať. Do deja sa pri smrteľnej posteli Neshovského matriarchu priplieta ešte i nemanželská dcéra jedného z bratov a pochmúrna rodinná sága sa môže rozbehnúť. Vďaka najmladšiemu Neshovovi, ktorý je homosexuálom, sa autorka súčasne pasovala aj za akúsi hovorkyňu nórskej gay-komunity.
Ragdeovej treba uznať bezchybný a okúzľujúci štýl písania, ktorým čitateľov drží v šachu od detailného opisu bizarnej samovraždy zúfalého tínedžera v úvode až po šokujúce rozuzlenie v závere knihy. Očividne existujú námety, ktoré sa Nórom nikdy neošúchajú. Napriek odlišnému slovníku a štýlu operuje totiž Ragdeová niekoľkými témami a prvkami, ktoré sa v klasickej severskej literatúre vyskytujú pomerne často: odľahlé usadlosti, hrdé rody, pochmúrne tajomstvá, plachí pracovití muži, tvrdé silné ženy a zmarená či premlčaná láska. Neshovovci sú rodinou, ktorá sa zasekla v tom, čo nebolo vypovedané, a je len na nich, akou cestou sa po matkinej smrti vydajú. Naštastie, nie sú len frustrujúco neuchopiteľnými severskými horalmi a dokonca aj mlčanlivý Tor sa postupne stáva pochopiteľnejším.
Takmer nový Gulbranssen
Ragdeovej meno sa v týchto dňoch opäť skloňuje v nórskych médiách. Bohužiaľ, nejde o jej najnovšie dielo. Autorka Berlínskych topoľov v rozhovore pre Dagens Naeringsliv ostro odsúdila pirátstvo a vyčíslila sumu, ktorá jej unikla v dôsledku čiernych kópií jej audio- či e-kníh na pol milióna nórskych korún. Na tom by nebolo nič zlé, keby sa vzápätí nepriznala, že vlastní falzifikát kabelky Prada. Vo finále jej syn pripomenul, že má v iPode okolo 1800 pirátskych mp3. Mohol z nej byť – aspoň mediálne – ženský Gulbranssen. Takto si ju vďaka jej pirátskej kauze budú ľudia pamätať, navyše, ako spisovateľku, ktorá sa prinajmenšom strápnila svojou rozhorčenou kritikou niečoho, čoho sa dopúšťa ona sama.
Autor: Zuzana Demjánová
