Pozerať sa tri hodiny na absurdnú prezentáciu bývalého rumunského prezidenta je neznesiteľné, ale zmysluplné. V tom je tajomstvo filmu Vlastný životopis Nicolaea Ceausesca.
Rumunská štátna televízia a národný filmový archív skladovali tisíc hodín videozáznamov s Nicolaeom Ceausescom. Rumunský prezident dvadsaťpäť rokov exhiboval pred kamerou, lebo si myslel, že to prispeje k upevneniu jeho moci. Nepočítal s tým, že raz ho ten filmový materiál usvedčí aj z vlastnej úbohosti.
Režisér Andrei Ujica mal čas a zrejme aj nervy, aby si nekonečným záznamom prešiel a poskladal z neho film: Vlastný životopis Nikolaea Ceausesca. Niežeby sme ním chceli kaziť koniec roka, len pripomíname, že Ceausesca na Vianoce 1989 popravili a že Ujicov film zvíťazil v októbri na festivale dokumentárnych filmov v Jihlave.
Nie je to taký životopis, aký by sa dnes od režisérov v slobodných časoch čakal. Dôraz treba hľadať v slove vlastný – je v ňom teda to, na čo si by potrpel Ceausescu.
Dvakrát tá istá torta
Prezident mal veľa možností hrdo cestovať po svete, a keďže verejne odsúdil inváziu do Československa, istý čas ho priateľsky vítali na Východe aj Západe. Nixon ho Američanom predstavil ako veľkého vodcu veľkej krajiny.
A v čase, keď v kinách hrali Hlboké hrdlo o Watergate, na návštevu ho pozvala aj britská kráľovná. Nie vždy bolo pri tom treba chystať politické prejavy, Ceausescu a jeho manželka mali veľa času na na relax pri mori alebo lov líšok.
Aj oslavy narodenín mu kolegovia v strane pripravili veľkolepé. Na päťdesiat päťku a šesťdesiatku mu síce pripravili rovnakú tortu, ale to si vtedy asi málokto všimol.
To, ako trpeli ostatní Rumuni, kým si on staval kolosálny palác, to vo filme nie je. To by si do životopisu nikdy nedal. Ale dokumentárne zábery sú už raz také: históriu dorozprávajú samy.
Rumunská terapia
Vlastný životopis Nicolaea Ceausesca trvá tri hodiny a z toho možno byť ľahko mešuge. Vidieť toľko nezmyslov a absurdných záberov však má zmysel. Lebo až keď to začína byť neúnosné, až vtedy sa osud socialistických obetí konkretizuje.
Okrem toho postupne začínajú byť pozorovateľné a zrejmé viaceré prezidentove črty: arogancia, podozrievavosť, nervozita.
Andrei Ujica veril, že vďaka tomu už vymenovanie jeho zločinov nebude potrebné. „Rovnako fungujú historické romány. Nemusíte presne vedieť, do akých historických udalostí bol zapletený Napoleon, aj tak vás môže opantať jeho život a psychologický vývoj,“ hovoril v Cannes, kde mal film svetovú premiéru.
Príklad s románom je vhodný, Ujica videl v dokumentárnych záberoch s diktátorom fascinujúci príbeh s jasným začiatkom a koncom.
Z dostupných obrázkov poskladal scény s novým významom a tam, kde mu chýbala zvuková stopa, pokúsil sa vytvoriť čo najautentickejší zvuk. Využil to, že ľudí fascinuje pozerať sa na každodenný život skutočných ľudí, hoci je mierne zmanipulovaný.
„Na tom je postavený aj film Truman Show. Ja som spravil čosi podobné, akurát, že tohto Trumana nemusí hrať Jim Carrey, môže to byť prezident sám,“ hovorí.
Aký je Nicolae Ceausescu, dlho Andrei Ujica nevedel, aj tak sa ho bál. Tento dokument mal byť jeho terapiou, mal mu pomôcť nepriateľa Rumunov aspoň trochu skonkrétniť. Nakoniec na to nepotreboval ani komentujúce slovo, trojhodinový záznam z niekoľkých desaťročí vyzerá ako hraný film o úpadku moci. Bohužiaľ, komický aj tragický zároveň.
