Miró, Matisse, Magritte či Kirchner. Majstri z viedenskej Albertiny na pražskej výstave pomaly končia.
PRAHA. Kto si myslel, že na výstave s názvom Monet – Warhol nájde diela týchto umelcov, buď naletel reklamnému ťahu propagácie výstavy, alebo nepochopil kurátorský zámer. Viacerí návštevníci pražskej Národnej galérie vo Veľtrhovom paláci to však prirovnávali k podvodu.
Rukopis Clauda Moneta našli len na jednom obraze – Jazero s leknami, po Warholovej Marilyn Monroe či plechovkách umelca tu takisto pátrali márne.
Hovorkyňa Národnej galérie v Prahe Petra Jungwirthová v názve problém nevidí. Vysvetlila, že prehliadka diel vznikla v spolupráci s viedenskou galériou Albertina.
„Odtiaľ prišla koncepcia aj názov,“ vraví Jungwirthová. Ten, ako tvrdí, je o zábere celej výstavy – od Moneta po Warhola. „Cieľom kurátorov bolo vymedziť toto obdobie.“
Osemdesiat svetových diel
No ak sa aj návštevníci galérie cítili podvedení, počas prehliadky vyše osemdesiatich diel od európskych a amerických maliarov zvučných mien mohli organizátorom odpustiť. Vďaka výstave s podtitulom Majstrovské diela z Albertiny a zbierky Batlinerovcov dostali totiž v Prahe šancu vidieť naživo diela tých, s ktorými sa dá stretnúť zväčša len na stránkach dejín umenia.
Na výstave sa dá vizuálne „listovať“ smermi moderného umenia – fauvizmus, nemecký expresionizmus, surrealizmus, ruská avantgarda či Art Brut, skupina CoBrA a mnohé ďalšie. Prehliadku dopĺňajú aj sprievodné texty, zistíte, kto objavil frotáž či maľoval hubami i ľudským telom.
Nechýbajú hviezdy, ktoré sa tak stretli v jednom priestore – Henry Matisse, René Magritte, Joan Miró, Pierre Bonnard, Ernst Ludwig Kirchner cez umelcov druhej polovice 20. storočia Jeana Dubuffeta, Roya Lichtensteina až po súčasných Alexa Katza, Anselma Kiefra či Gerharda Richtera.
Láska na druhý pohľad
Práve okolo diela nemeckého umelca Richtera sa vytváral hlúčik divákov. Koho totiž jeho maľba nezaujala na prvý pohľad, tak na druhý určite. Pri prvom ste mali pocit, akoby ste sa dívali na rozmazanú fotografiu. No až druhý pohľad presvedčil, že ide o maľbu.
Pestrá výstava nevznikla len zásluhou Albertiny, ale najmä vďaka švajčiarskym manželom zberateľom. Párik Rita a Herbert Batlinerovci totiž odkázali svoju dlhoročnú a bohatú zbierku asi s tristo dielami práve viedenskej galérii. Hovorí sa, že Albertina tak získala jednu z najvýznamnejších zbierok medzinárodnej klasickej moderny.
Posúdiť jej kvalitu môžete v Prahe už len do 7. januára. Dá tak urobiť aj bez Warhola či Moneta.
