V Bratislave zomrela Libuša Bachratá, tanečná sólistka, pedagogička a choreografka.
Libuša Bachratá, rodená Mayerová tancovala v Lúčnici od štrnástich rokov. Žila tak, ako tancovala. Celým srdcom. Jej byt v bratislavskom Starom Meste bol útulným domovom nielen pre rodinu, ale aj pre priateľov a známych. Bol to doslova ostrov pozitívnej deviácie. Stále otvorený salón plný obrazov, kvetov, kníh a vône dobrého jedla, kde sa človek kedykoľvek mohol zastaviť na kus reči. Dostalo sa mu pozornosti, inšpirácie, lásky, jedla aj pitia.
Stretávali sa tu významní bratislavskí umelci, tanečníci, hudobníci aj obyčajní smrteľníci. Libuša každého vrelo prijala, vždy jej záležalo na tom, aby sa všetci, rodina i priatelia, cítili dobre a aby boli, ako zvyčajne hovorievala, „na porádku”. Milovala a bola milovaná.
Narodila sa v bratislavskom Prievoze v januári 1946. Vyštudovala pedagogiku tanca na Vysokej škole múzických umení. Potom pracovala v Krajskom osvetovom stredisku, naďalej tancovala ako sólistka Lúčnice, súčasne robila pedagogičku tanca a asistentku choreografa. Až do roku 1990 naučila tancovať niekoľko generácií lúčničiarov.
Ako pedagogička tanca pôsobila i v Gymniku, Mladých srdciach, Szöttési, Ekonóme, na Konzervatóriu a VŠMU. Po revolúcii otvorila ateliér Lija, aby sa v ňom mohla venovať výrobe krojov aj módnej tvorbe, v ktorej prinášala nový pohľad na tradičné materiály.
Libuša Bachratá žila a tancovala naplno, nešetrila sa na neskôr. Choroba ju nekompromisne donútila opustiť všetky aktivity, ktoré milovala. Zomrela 21. decembra 2010. V každom, kto ju poznal, zanechala nezmazateľný dojem.
