Krčmár Miňo Demovič: Najhoršie je, keď sa skončí nakrúcanie

. Sú takí, čo kradnú oveľa viac, hovorí s úsmevom. Miňo Demovič je dnes stelesnením slovenskej pohostinnosti a podnikavosti a aj vďaka nemu vieme, prečo je Slovensko najobľúbenejšou turistickou destináciou v Európe.

Dostať sa k Miňovi Demovičovi vôbec nie je ľahké. Jeho popularita je veľká a žiadostí o rozhovor desiatky, takže televízna produkcia ich musí väčšinou odmietať, aby sa vôbec nakrúcalo. Vďaka minuloročnému rozhovoru s tetou Márgit zo sitkomu Mafstory sme však z televízie Joj dostali zelenú a týždenník TV OKO sa stal jediným médiom, ktorému pán Demovič poskytol rozhovor. Priamo vo svojej krčme, počas krátkej prestávky v nakrúcaní. Ponúkol ma kávou a hneď sme šli na vec.

Vaša krčma sa volá Café bar Riviéra. Ako ste sa distali k tomuto názvu?

Tak teda za prvé. My nie sme žiadna krčma. Možno ráno, keď chodia policajti, autobusáci a učitelia zo základnej školy na prvú borovičku a malé pivko. To kvôli nim musím otvárať už o siedmej, aby to stihli. Naobed sme už solídna reštaurácia, v ponuke máme meničko s jednou polievkou a dve hlavné jedlá k tomu. Poobede sme veľmi slušná kaviareň s vybranou ponukou káv a pijatiky, robím kafélate, nalievam aj originálne francúzske koňaky, napríklad tento rumunský. No a večer sme už bar, ako sa patrí, hudba z hracej skrine, zábava až do rána.

Prečo Riviéra? Inšpirácia francúzskom, slnečným azúrovým pobrežím...?

Tak sa to volalo už predtým. Pohostinstvo Rivéra. Bola to, jak sa hovorí, zabehaná značka, nebudem ju predsa meniť, nie? Akurát som to zmenil na kafé-bar, aby som pritiahol aj mladších kunčaftov. Keď sa to tak zoberie, alkoholik ako alkoholik, je úplne jedno, či je starý, alebo mladý, ale tí mladší majú, jak sa hovorí, lepšiu perspektívu. Keď si už u Miňka niekto urobí návyk, nebude azda chodiť ku konkurencii, že?

Krčmár, to znie hrdo. Bolo toto povolanie vaším snom už od detstva?

Ale kde. Predtým som robil policajta. Mám z toho obdobia ešte plno všelijakých známostí, to sa vždy zíde. Keď má prísť kontrola, chlapci mi vždy dajú echo a podobne. Keď ma vyrazili zo zboru (policajného, pozn. autora), skončil som tu. Poviem vám to úprimne, myslite si, čo chcete – keď ste zvyknutý pomáhať ľuďom, byť s nimi, jak sa hovorí, v každodennom kontakte, riešiť ich problémy, inde ako v krčme ani skončiť nemôžete. Bývalý policajt nemôže robiť manažéra v banke alebo riaditeľa nemocnice. Jedine tak na vrátnici ako esbéeskár.

Myslel som to tak, že pracovať v gastronómii a hotelierstve je dnes snom mnohých ľudí. Mať vlastný podnik, slúžiť zákazníkom a ich prianiam...

Jáj tak. No jasné. Hotel by som bral, aj som rozmýšľal, že vzadu vo dvore by som dal urobiť prístavbu, niekoľko izieb a záchod, lebo pozrite – taký týždňovkár. Príde odniekiaľ zo Svidníka, tu si nájde robotu, ale nemá kde spať. Lebo tie podnájmy, to je teda náramne drahé, niektoré tie svine, pýtajú za najlacnejší podnájom aj tristo eur. Vypočítal som si to tak, že ja by som od týždňovkára pýtal len... nech nežeriem, dvesto eur. A raňajky k tomu.

To vyzerá príťažlivo...

Keď ich dám desiatich na jednu izbu, tak budú spokojní oni aj ja. Majú kde spať, boli by pekne spolu, však väčšinou sú to kamaráti z jednej dediny, na raňajky by dostali teplú polievku a tradá do roboty.

Vašimi stálymi zákazníkmi sú však väčšinou policajti z miestneho oddelenia – kapitán Nagy, nadporučík Boborovský a Hric, nadporučíčka Balážiková, poručík Húrka a podporučík Višný-Riefestahl...

Pánboh zaplať, to sú zlatí ľudia. Majú to ku mne blízko, chutí im, čo navarím a aj ľudsky si rozumieme. Aj policajt, je len, jak sa hovorí, človek a tiež potrebuje láskavé slovo a trocha pochopenia, zvlášť, keď je v službe, ja to poznám.

Neprekáža vám, že počas služby často pijú alkoholické nápoje?

Nie. Keby pili borovičku u konkurencie, to by mi prekážalo. Ale keď pijú u mňa, tak určite nie, však kvôli nim robím aj akcie. Napríklad dnes mám akciu každá tretia borovička za polovičnú cenu. Čiže keď ich vypijete šesť, tá siedma je zadarmo. A to je strašne výhodné, aj pre zákazníka, lebo ušetrí, a aj pre mňa, lebo len máloktorý zákazník sa k tej siedmej borovičke, jak sa hovorí, dostane. A okrem toho – viete, v akom strese je každý jeden obyčajný priemerný policajt počas služby? Na to by mal byť zákon, že policajti, doktori, učitelia a rušňovodiči môžu počas služby konzumovať alkoholické nápoje, aby nevyvádzali z toho stresu nejaké sprostosti.

Čím si vysvetľujete úspech seriálu, v ktorom vystupujete ako jedna z hlavných postáv?

Neviem. Ale asi to bude tým, že ľudia chcú vidieť pravdu. Ako to v tom živote naozaj chodí. To je najdôležitejšie. Pravda. A aj láska. No koho by zaujímala pravda, keby tam nebolo aspoň troška lásky, no nie? Niekedy je láska aj dôležitejšia ako pravda, však dnes aj v hlavných správach máte plno sexu.

Ste jednou z najobľúbenejších postáv v Profesionáloch, zmenilo to nejako váš život?

Neviem vám to takto z hlavy povedať, ale nie. Stále je to rovnaké.

Nemusíte byť skromný.

Nič sa nezmenilo. Buď som tu, alebo občas na policajnom oddelení, keď treba, aj obedy im tam prinesiem.

Čo hovorí na váš úspech manželka alebo rodina?

Nemám manželku. Teda, aspoň neviem, že by som ju mal, zatiaľ mi ju do scenára nenapísali. Každý diel čakám, že mi ju tam konečne napíšu, alebo aspoň nejakú frajerku, ale stále nič. Ešteže sem chodí Skajka Balážiková. Nehovorím, že je to môj typ, no ale keď neprší, aspoň nech kvapká, však je to vicemiss, jak sa hovorí, Topoľčany.

Čiže vy ako seriálová postava nemáte žiadny rodinný život?

Je to smutné, ale nemám. Keď sa skončí nakrúcanie, všetci sa rozbehnú domov, za svojimi manželkami, deťmi, za kamarátmi... A ja tu zostanem sám. Ešte aj svetlo mi tu zhasnú.

Vy ako seriálové postavy sa po nakrúcaní nestretávate?

Nie, to by sme museli mať v scenári. Lenže, koho zaujíma život postáv po nakrúcaní? Nikoho. To je krutá pravda, to si azda ani nikto neuvedomuje. Nakrúcanie sa skončí a my zostaneme tam, kde skončil scenár. To si ani neviete predstaviť, čo to je. To čakanie na ďalší scenár, to ticho a tá samota... A najhoršie je, keď nový scenár konečne príde a vy zistíte, že v ňom vôbec nejste! Ale pre seriálovú postavu sú aj horšie veci.

Aké?

Napríklad Ruženka. To je manželka kapitána Maroša, jak sa hovorí, Nagya. Ja neviem, prečo mu to chudákovi robia. Ruženka ako postava normálne existuje. Však v každom pokračovaní mu azda trikrát telefonuje! Ale oni, páni scenáristickí a dramaturgickí a neviem ešte akí, ju vôbec neobsadili! To je postava bez herca, teda bez herečky!

V seriáli vás hrá herec Janko Kroner. Ako s ním vychádzate?

No jako... Ja som postava a on je herec... Takto priamo sme sa ešte nejako nestretli, aby sme sa porozprávali, dali si borovičku a podobne... Lebo keď ma hrá, tak ma hrá, rozumiete? Vtedy to nie je Janko Kroner, ale ja. A keď skončí, tak je to zas Janko Kroner a ja tam vtedy nie som. No... vidím, že tomu asi moc nerozumiete, pán redaktor... Nič to. Ale Janko je ináč fajn, strašne poctivo sa učí texty, s ním to ide jedna radosť. Herec, ktorý nevie texty alebo ich zabúda, to je úplná pohroma! To sa musí stále opakovať nakrúcanie a koho to má baviť, keď musím desaťkrát za sebou naliať tri borovičky a nezaplatia mi za tridsať borovičiek, ale len za tie tri?

Janko Kroner vám dal tvár, spôsob vyjadrovania, gestá... Ste spokojný, ako vás stvárnil?

Ja som, jak sa hovorí, spokojný. Lebo nie je nič horšie, ako keď herec nepochopí svoju postavu, to je utrpenie, tá postava tým strašne trpí. V scenári ste napríklad napísaný ako mladý vyšportovaný fešák, so zmyslom pre humor a odrazu vás hrá nejaký obstarožný herec, čo ani vtip nevie povedať. Tá postava je v tom momente úplne mŕtva. Ide z dielu do dielu, len tak živorí a nakoniec ju na konci sezóny kopnú, s prepáčením, do zadku a hotovo. Dobré by bolo, keby bol Janko, neviem to teraz úplne presne, ale dajme tomu, o desať rokov mladší. Ale s tým ja už nič neurobím. Dobré je to tak, ako to je. Môžem byť len rád, že ma nehrá v nejakej opere, lebo ja na spievanie moc nie som.

Pán Demovič, ďakujem vám za rozhovor a prajem vám v novom roku všetko najlepšie, veľa zdravia...

Aké ďakujem? Čo ste sa s koňom zrazili, pán redaktor? Dostanem sto eur.

Táto káva však nestojí sto eur, zvyčajne si účtujete tri eurá...

Vlastne stotri eur. Azda si nemyslíte, že vy ma využijete, aby ste mali slávu a ja z toho nič nebudem mať? Aj taká seriálová postava musí z niečo žiť, čo si myslíte, že ja žeriem scenáre alebo čo?