Oslovujú sa zdrobneninami, pritom ich živí tá najhrubšia mafiánska robota. Je tu boss klanu, výkonná pravá ruka, márnotratná milenka, rodinný lekár – alkoholik, účtovník na pranie peňazí aj polonemý pešiak na tie najšpinavšie úkony. Jediná postava mimo je naoko dobrotivá teta Márgit. Ani tá však nie je práve nositeľkou láskavého posolstva a pozitívnym vzorom pre mládež, ako protiváha k mafiánskej etike. To je klan Molnárovcov a seriál Mafstory.
Proti konvencii
Mafiáni a zloduchovia v úlohe hrdinov na obrazovke pritom nie sú samozrejmosť, ale výdobytok. Aj v USA v minulosti na morálku vo filmoch dozerali zásady známe ako Haysov morálny kód. Popri sexe a nahote filmárom zakazoval, aby zločincov stavali do pozitívneho svetla a vôbec, robili z nich hrdinov.
Ak by u nás niekedy platil Haysov kód, seriál ako Mafstory by sitom prešiel jedine ako pomôcka pre cenzorov. Ťažko si v daných podmienkach predstaviť odlišný osud pre sitkom bez jedinej (!) morálne bezúhonnej postavy.
Mafiáni v Mafstory rutinne vyberajú výpalné, lámu hnáty neplatičom (samozrejme, mimo obraz) a pri hádke aj medzi sebou reflexívne vyťahujú zbrane. Zároveň ich však sužujú obyčajné ľudské starosti, ako keď ich vila zostane bez vody a elektriny alebo boss má problém s erekciou. Je práve tento kontrast vysvetlením, prečo ich osudy sledujú státisíce divákov? A ako sa to celé vlastne začalo?
Kultová hra
Ako niekoľko iných úspešných tvárí a zábavných televíznych seriálov, aj Mafstory vyrástlo z divadelnej alternatívy. Koncom októbra 2000 mala v malom, neštátnom divadle GUnaGU v Bratislave premiéru inscenácia English is easy, Csaba is dead.
Deväťdesiate roky sa skončili a ich súčasťou boli aj mafiánske vojny mafiánov, keď ulicami miest lietali autá aj hlavy členov konkurenčných gangov. Možno nie náhodou v tom čase divadelníci Karol Vosátko a Viliam Klimáček objavili, že zločinci môžu byť cool – ako paródia, ktorá neprekročí javisko.
Fanúšik Mafstory v divadelnej hre objaví viaceré známe tváre a motívy zo svojho obľúbeného seriálu. Mafiánsky boss Miky sa rozhodne učiť po anglicky a gorilám prikáže uniesť učiteľa angličtiny. V dúpätí zločincov sa však omylom ocitne telocvikár. A aby si zachránil krk, vyučuje mafiánov jazyk, ktorý sám poriadne neovláda.
Rekordné nadávky
Viliam Klimáček v knihe o GUnaGU spomína skúšky, ktoré občas navštívil, aby z nich bol zhrozený: „Takto vulgárne sa na javisku dosiaľ v dejinách slovenského divadelníctva nenadávalo. Mal som strach, či sme neprekročili Rubikon a neklesli prihlboko. Neveril som úspechu hry, to priznávam.“
Premiéra Klimáčkovi dokázala, ako veľmi sa mýlil. Ak boli aj dovtedy vstupenky do GUnaGU vypredané týždne dopredu, teraz English is easy, Csaba is dead prekonala všetky očakávania. Zakrátko sa predstavenie stalo kultom a jeho dĺžka mohla dosiahnuť dve a pol až tri hodiny, v závislosti od toho, koľko si herci na scéne navymýšľali.
Reč ulice
Tajomstvo úspechu spočívalo aj v metóde, akú hercom ordinoval režisér Vosátko. „Odmalička som mal odpor k literárnosti v slovenčine používanej v literatúre a médiách,“ vysvetľuje v dokumente o GUnaGU. Spontinijos spíč – či spontánna reč, ako ju nazýval, rušila pevný scenár a memorovanie. Namiesto neho herci dostali základný obrys situácie. Živelný a prirodzený jazyk potom hľadali v improvizácii spoločne s režisérom. Výsledkom bola hovorová reč, nekašírovaná ako priamo z ulice („Počúvaj mňa! Víš? Akože, nenormálne!“) a áno, nezriedka šlo o príval vulgarizmov.
Za English... stál kvalitný kolektív. Hudbu zložili Michal Kaščák a Slávo Solovic, scénu pripravil Marek Ormandík a v úlohe Eda Štartéra (štartuje mafiánske autá či neskrývajú nálož) alternoval Viliam Klimáček. Herci Peter Batthyány, Peter Sklár, Martin Vanek, Igor Adamec a Ivan Macho boli dovtedy známi nanajvýš v hlavnom meste malému okruhu divákov. Mafiáni pre nich znamenali prelom. Keď bolo dávno jasné, že ide o najúspešnejší kus v dvadsaťpäťročnej histórii divadla, do príbehu vstupuje televízia.
Javisko a obrazovka
Dnes úspešný seriál hercov z periférie vystrelil na výslnie televíznej zábavy, no cesta k tomu bola zložitá a vonkoncom nie samozrejmá. Televízia nie je divadlo a kult z javiska nie je možné jednoducho presadiť na obrazovky.
S nápadom do Jojky prišli v roku 2006 Igor Adamec a Roman Humaj. Prvý sitkom tejto televízie mal byť odpoveďou na seriál Susedia, ktorý vysielala Markíza. „Najprv sme nevedeli, či Mafstory robiť ako sitkom, alebo skečšou, akou bola v tom čase populárna SOS,“ hovorí dramaturg Jojky Stano Guštafík. „Nakoniec zvíťazil sitkom, ale know-how vtedy u nás nebolo a sitkomy na Slovensku písal ako jediný Andy Kraus. Od začiatku sme sa teda učili, ako to robiť.“
Na rozdiel od soap opery či telenovely, za aké možno považovať aj seriály ako Nemocnica na okraji mesta, Ordinácia v ružovej záhrade či Panelák, sitkom bol u nás žáner takmer bez tradície. Deväťdesiate roky poznali Duchov, neskôr prišla Zborovňa a až potom sú tu Susedia a Mafstory. Sitkom pritom zďaleka nie sú iba salvy smiechu z nahrávky. Žáner má pevnú štruktúru a pravidlá.
Pravidlá humoru
Sitkom, pôvodne dvadsaťminútový formát, vymysleli v päťdesiatych rokoch minulého storočia v USA na predaj televíznej reklamy. Divák mal byť v napätí a neprepínať reklamu, ktorá prerušila dej. Výhodou oproti iným žánrom bolo, že každá epizóda sitkomu sa začína aj končí v bode nula.
Charaktery postáv sa nevyvíjajú alebo menia len pozvoľna. Divák, ak nejaké diely vynechal, mal preto istotu, že uvidí stále rovnaké postavy, dostane však nové vtipy a novú zápletku. Postáv stačí päť-šesť, doplnkom sú hostia, výnimočne aj celebrity vo vlastných úlohách, ako je zvykom v sitkomoch zahraničí (v Mafstory sa mihla napríklad kapela Desmod).
Príbeh v jednom diele sú spravidla príbehy dva: vedľajší a hlavný. Sitkomu, ako je Mafstory, na scény stačí asi päť miestností, kde sa odohrávajú jednotlivé obrazy. Málokto pritom vie, že sídlom klanu Molnárovcov je rovnaká vila, v ktorej sa kedysi odohrávala reality šou á la Big Brother – VyVolení.
Mafstory prišlo v šťastnom čase, keď už záujem o americké sitkomy u nás upadal a Alfa, Priateľov či Murphy Brownovej mali diváci dosť. Navyše, nešlo o sitkom dôsledne vystavaný podľa šablóny zo zámoria. „Americký humor je veľmi priamy a jednoduchý. Keď sme ho skúšali preniesť k nám, nikdy sa nám to nezdalo také vtipné ako to, čo sme si napísali sami,“ vysvetľuje Guštafík a dodáva, čo bolo najťažšie.
„Prvý, nie veľmi úspešný polrok, Mafstory vydržali sledovať azda len skalní fanúšikovia English is easy. Zistili sme však, že to nie pre vulgarizmy ani pre témy. Museli sme sa sprofesionalizovať a ponúknuť divákom kvalitu.“ V roku 2007 čakali seriál najväčšie zmeny. Týkali sa tímu scenáristov aj hercov.
Gabriela Dzúriková na poste Pipiny vystriedala Martina Vaneka, ktorý sa už nemusel prezliekať za ženu. Dvojrola Banán – teta Márgit zostala Batthyánymu, šéfa Rudyho (Roman Fratrič) nahradil Ali Krasňanský (Peter Sklár). V tejto zostave Mafstory odsýpa dodnes.
Vypípané reprízy
Sklár, Batthyány, Vanek, Adamec, Macho aj Karol Vosátko ako režisér niektorých dielov sú mená, ktoré vyšli z GUnaGU, no faktom je, že Mafstory sa v mnohom líši od predchodcu v divadle. Obrazovka však so sebou priniesla aj hlasy odporcov.
Alternatívnemu divadlu málokto vyčíta, že velebí mafiánov, každý rozumie jeho zveličeniu. Pochybnosti sa objavili pri televízii a širokom publiku, ktoré zasahuje. Je v poriadku, ak na obrazovke sledujeme hrdinov – výpalníkov ako krágľujú, vydierajú, rozmýšľajú, koho „dajú dolu“, a to všetko bez morálnej protiváhy, podané ako norma?
Obrancovia Mafstory nabádajú, aby sme diváka prestali podceňovať. Väčšina z nich v televíznych seriáloch nehľadá vzor ako konať. Naopak, môže v ňom vidieť paródiu na povrchnosť či pritakanie pocitu zo sveta, aký možno pozná z vlastnej skúsenosti – áno, naša spoločnosť je prerastená mafiou a skorumpovaná.
Seriál vysielaný iba po desiatej večer a doobeda vypípaný v repríze ukazuje kastu mafiánov riešiacu obyčajné ľudské problémy. Vzťahy, nevera, rozchody, pokusy seriózne podnikať, šialené záľuby. Ali sedel desať rokov v Ilave, ale skladá básne a učí sa operný spev.
Pipina chce fotografovať a získa titul na ekonómii – uplatením rektora. Lekár (dvojsemestrový veterinár) Béla má popri transplantácii orgánov jedinú záľubu, alkohol. Ekonóm Milanko je amatérskym botanikom, teta Márgit varí segedín.
Politická satira
Zároveň je Mafstory jedným z mála seriálov, kde sa aspoň v náznakoch objavuje politická satira. Poslanci, vláda, prezident sú skazení a úplatní bez ohľadu na to, ktorá garnitúra je pri moci, čo však neznamená, že miestami nepadajú konkrétne mená. Takisto dostávajú na frak náboženstvá.
Zaujímavou otázkou je, kde v katolíckom národe s holubičou povahou sa pohybujú pravidelní diváci seriálu. Sledovanosť je stabilne medzi dvesto- a tristotisíc, čo v konkurencii zďaleka nie je rekord, treba však rátať s hendikepom relácie, ktorej zákon zakazuje upútavky pred desiatou hodinou.
A aký je profil diváka Mafstory? Býva v meste, je nočný vták, skôr v produktívnom veku ako dôchodca. Spravidla muž, no občas sa podarí zasiahnuť cieľovú skupinu žien. Napriek predsudku o humore pre učňov, je vzdelanie zastúpené rovnomerne. „Najprv nás, možno aj pre bariéru dialektu, ignorovali východniari, no teraz nás pozerajú aj v Košiciach a Prešove,“ vysvetľuje dramaturg Jojky Stano Guštafík.
Molnárovci a budúcnosť
Čo prekvapuje viac, je deväť sérií a dohromady 154 vyrobených epizód. „Prvý polrok sme boli radi, že sme vydržali. Pri päťdesiatej časti sme si vraveli, že to potiahneme do stovky, a tak ďalej,“ hovorí Guštafík. „Písať scenáre je však čoraz náročnejšie, pretože sme už vyčerpali veľa tém a príbehov.“ Na koniec to nevyzerá, po Novom roku divákov čaká pár prekvapení. Rodinu Molnárovcov tiež, konkrétne, čaká ich prírastok.
Vlastným životom mafiáni žijú aj mimo Mafstory. Hru English is easy, Csaba is dead pseudonymný Peter Doktorov spracoval ako román a po kultúrnych domoch miest a dedín putuje divadelná mafiánska šou, ktorú má pod palcom mafiánsky ekonóm Milanko - Igor Adamec. Hereckú kreáciu Petra Batthyányho – Banána využil mladý filmár Jakub Kroner a jeho Bratislavafilm.
V štúdiu AVI sa pripravuje celovečerný film, pred dvomi rokmi vyšiel komplet desiatich DVD. Nuž a samotná teta Márgit sa zapredala politike a zúčastnila sa na predvolebnej kampani strany Smer, čo jej vynieslo (okrem iného) aj dvojmesačný dištanc v seriáli. Ak by v úspechu hranej a skutočnej mafie bolo niečo ako nepriama úmera, polícia by mala po starostiach.
