Len krátko pred rozbrieždením prvého dňa tohto roku skonal po ťažkej chorobe vo veku 75 rokov významný výtvarný teoretik Fedor Kriška.
Pripomeňme si, že napriek vylúčeniu zo štúdií Dejín umenia a estetiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave z politických dôvodov (bol synovcom Vladimíra Clementisa) sa dokázal výrazne presadiť v oblasti teórie slovenského výtvarného umenia.
Po dlhé roky či už v pozícií námestníka alebo povereného vedením vo výraznej miere určoval smerovanie Galérie mesta Bratislavy.
Charakteristickým bol jeho vybrúsený štýl písania s vlastným špecifickým interpretovaním umeleckej tvorby, rovnako precizované bývali aj jeho známe príhovory pri otváraní početných, kurátorsky dôkladne pripravených výstav.
Jeho erudované a zároveň čitateľsky prístupné publikované texty o výtvarnom umení vyústili do viacerých monografií o slovenských umelcoch, ako boli Miroslav Cipár, Agnesa Sigetová, Dušan Kállay, Katarína Vavrová a Kamila Štanclová.
V roku 2005 sa za dovtedajšiu umenovednú činnosť v odbore dejín moderného umenia stal laureátom Ceny Mariana Várossa.
Ľudia ako Fedor Kriška sú na svete veľkou vzácnosťou a pre každého je životným šťastím stretnúť takého človeka Ja som mal to šťastie a česť spolupracovať s ním takmer tridsať rokov. Bol to práve on, kto mi pootvoril dvere do mnohých ateliérov či sprostredkoval prvé kontakty do viacerých denníkov i odborných časopisov, z jeho rozsiahlej knižnice som si požičiaval množstvo výborných kníh.
Jeho úvahy boli inšpirujúce a rady nesmierne cenné, bol aj skvelým a vtipným spoločníkom, jeho veľké srdce bolo vždy otvorené pre všetkých. Nikto a nikdy sa u neho nestretol čo i len s náznakom nekorektného konania, často na seba brával bremená starostí iných.
Milý Fedor, aspoň dodatočne, od nás od všetkých, čo sme Ťa poznali - ďakujeme.
Autor: Ivan Jančár
