Po filmároch a divadelníkoch svoj pohľad na minulosť ponúkajú aj muzikanti. Projekt Režimy je jedným z najväčších prekvapení domácej scény.
Mohlo sa to zrodiť v hiphopovej komunite, no rovnako z iniciatívy Ústavu pamäti národa. Ale projekt Režimy má úplne iné pozadie.
Autentické a preto silnéDesať skladieb, dohromady len čosi vyše polhodiny hudby. Volá sa to Režimy a je to cesta do minulosti cez súčasnosť. Pocity tých, ktorým pomaly ťahá na tridsiatku a ktorým nie je jedno, čo sa v tejto krajine dialo.
Mišo Kováč, Marcel Vén, Bio Masha, Kristína Prekopová, Vlado Mikláš, Remo... Jediným známym menom v booklete je Opak. Ten sa však staral o mix a mastering, rapuje tu prvé meno na zozname – Mišo Kováč. Nie je to úplne dobrý rap. Lenže dobré je všetko ostatné.
Hip-hop mal vždy blízko k sociálnym témam, aj keď z toho televízneho ste mohli obzvlášť v poslednom čase mať trochu iný dojem.
Na Slovensku však doposiaľ nikdy nikto nenahral „politický“ album. Sú tu občas politiku glosujúce skladby, bola tu aj výzva, aby mladí išli voliť či pesnička o dievčatku popálenom neonacistami. No nie koncept či skôr manifest, ktorý by mal ambíciu hovoriť o dejinách, ktoré sa premleli našim štátom za posledné desiatky rokov.
Michal Kováč sa, podobne ako hosťujúca Češka s prezývkou Bio Masha, vynoril v rámci akcií nazvaných slam poetry. Na tých si môže ktokoľvek zobrať mikrofón, postaviť sa pred publikum a zaujať ho iba slovami (neoficiálnou krstnou mamou tohto albumu je známa organizátorka nezávislých akcií Lenka Zogatová). A teraz sa rozhodol hovoriť o dejinách, najmä o tých, v ktorých prezidentoval jeho menovec.
Slam poetry nie je hip-hop, preto sa na Režimoch viac rytmicky deklamuje, než rapuje. Občas je prejav naivný, sem-tam ujde rytmus.
Počuť, že ľudia za mikrofónom nevedia dobre dýchať, je tam priveľa strihov, zvuk nie je úplne dokonalý. Lenže práve táto amatérska surovosť robí silnú textársku výpoveď ešte viac autentickou.
Pamätníci možno nájdu aj závan československého rapu, aký sa robil v polovici 90. rokov. Hip-hop je už odvtedy niekde inde, ale nie každému jeho nová podoba vyhovuje.
Režimy by sme
Komunisti a tí ďalšíVšetko tu stojí na slovách. Texty idú nadoraz, namiesto metafor konkrétne obrazy šedivého života za železnou oponou i divoké výjavy z éry ranného kapitalizmu, mečiarizmu i nové chute slobody po vstupe do Európskej únie.
Okrem otvorenosti typu „štát skončil takmer jak Blažena Martinková“ či „občas padol minister/ občas výstrel“ tu nájdete aj groteskný nadhľad: „Gustáv Husák viedol štát / až dve desaťročia do prevratu / čoraz viac než štátnik vyzeral jak Nosferatu“.
Album je vystavaný chronologicky, názvy skladieb sú názvami kľúčových spoločenských zmien, ktorými táto krajina prešla v posledných dekádach.
Dá sa to počúvať ako historický príbeh, ktorého strednú „federálnu“ atmosféru vtipne pripomenie hosťujúca Bio Masha („naše třída šílí/ z klipu Lucky Bílý“) a pred záverom sa odkazuje „Táto republika nie je, čím sa zdala byť/ Počuješ náš rap hrať, Štefan Harabin?“.
Druhú polovicu zaujímavosti albumu Režimy tvorí hudba. Nie je to tradičný jednoduchý hiphopový rytmický podklad. Skladateľ a klávesista Marcel Vén pod rap namiešal zmes postupov z nujazzu či funky a do toho ešte nastrihal niekoľko dobových záznamov (napríklad v skladbe Revolúcia si pripomeniete zvuky z námestí v Novembri 1989). A všetci muzikanti tu vedia hrať, čo sa už u nás stáva pomaly zriedkavosťou.
Album, ktorý je jedným z najväčších prekvapení domácej scéne, sa krstí v utorok v bratislavskom klube Nu Spirit.
Michal Kováč: Politika vás zaškatuľkuje
„Takéto veci rádiá asi nezahrajú,“ hovorí MICHAL KOVÁČ (28), ktorý stojí za textami na albume Režimy. Nie je to jeho prezývka.
Málokto uverí, že naozaj jestvuje raper s civilným menom Michal Kováč.
„Keď ma kedysi zastavovali policajti, mysleli si, že si robím srandu. Je to meno, s ktorým musím žiť. Už som s ním v roku 2000 napísal knihu poviedok.“
Prečo vznikli Režimy?
„Chceme rozprávať, ako bolo. Ale nie je to veľká analýza, sme pozorovatelia.“
A prečo hiphop?
„Kedysi som slovenský hip-hop počúval. Šokovalo ma, že niekto robí v slovenčine. Ale ja som outsider, nepoznám veľa ľudí zo scény. Spočiatku som ani nepredpokladal, že album dotiahneme k nahrávaniu.“
Prečo ste sa rozhodli rozdávať ho zadarmo?
„Projekt sa realizoval z veľkej časti z grantu Nadácie otvorenej spoločnosti. Oni sa snažia poskytovať alternatívny pohľad na politické dianie a podporovať občianske aktivity s politickým nádychom. Aj keď podpora hudobného projektu je zrejme výnimkou.“
Socializmus ste dlho nezažili. Ako sa dá rozprávať o niečom z druhej ruky?
„Zo mňa išlo spontánne niečo, čím som niekde asi nasiakol. Moja výhoda môže byť v tom, že je to novinka, že nikto nič podobné nespravil. Nevýhoda zase v tom, že sú tam nejaké klišé alebo faktografické nezrovnalosti. A môže to pôsobiť, že sa mi teraz ľahko hovorí, keď som sa sám vtedy nemusel rozhodovať.“
U nás sa politické albumy nerobia. Prečo?
„Možno to pre kapely nie je zaujímavé. Nie je to záležitosť pre masy. Pochybujem, že by takéto veci hrali rádiá. A možno ich až tak nezaujíma, čo sa dialo. Je vždy problematické vyjadrovať politiku. Človeka to zaškatuľkuje.“
Tomáš Prokopčák
