Hovorilo sa, že je to bombastické, keď v roku 2006 dostal režisér Ang Lee za film Skrotená hora Oscara. A naozaj bolo. Scenár o dvoch zaľúbených kovbojoch dlho žiadny z jeho kolegov nechcel nakrútiť, pretože sa báli, že by spájanie s homosexuálnou témou uškodilo ich hollywoodskej kariére.
Dnes sa stalo ešte čosi lepšie. Veľké šance na Oscara sa pripisujú komédii The Kids Are All Right (Deti sú v pohode). Režisérka Lisa Cholodenko ju nakrúcala ako nezávislý film s rozpočtom päť miliónov dolárov, ale v amerických kinách zarobila päťnásobne viac. A to, že hlavnú úlohu v ňom má lesbický pár, rozoberajú, zdá sa, už len noviny. Témou nie je bolestivé prijímanie a tolerovanie inakosti, ale iba obyčajné manželské starosti.
Vzťahové komplikácie
Štyridsiatničky Jules a Nic majú už vlastne modernú americkú rodinu. Pri obede sa rozprávajú o triedení odpadu, jedení zdravých potravín a detí sa pýtajú, či náhodou nemajú nejaké nejasnosti so svojou sexualitou. Deti vedia, že svojim mamám sa narodili vďaka darcovi spermií a keď pomaly dospievajú, chcú ho aj spoznať. Najprv zavolajú na kliniku, či by mohli dostať také povolenie, potom klinika zavolá jemu, či sa chce odtajniť a svoje deti vidieť. A on povie: „Áno, chcem.“
Až keď začne svoju novú rodinu obdivovať, začne sa aj rozvíjať zápletka a dramatický základ filmu. Lisa Cholodenko nepopiera nadšenie, s ktorým deti prežívajú prítomnosť mužského elementu. Aj jemu sa čiastočná otcovská rola páči, no napriek tomu to z neho ešte rodiča nerobí. Manželstvo nie je príjemné spoločenské rozptýlenie. Manželstvo je hrozný, vyčerpávajúci maratón, hovorí vo filme Jules, kde treba prekonať problémy s deťmi aj so sebou samým.
Vo vzťahu dvoch žien sa ukazujú tie isté stereotypy a komplikácie ako v tradičnejších dvojiciach: Nic je tá pracovne úspešnejšia, lepšie zaplatená a v domácnosti dominantnejšia, Jules nemá poriadnu prácu, trochu sa ešte hľadá a frustruje ju, že ju niekto hodnotí a kontroluje. Ani kultivovaný jazyk a rečnícky talent (k filmu sú napísané výborné dialógy) im nepomôže, keď si nerozumejú.
Tešte sa, že je to tak
Komédia The Kids Are All Right mala premiéru vlani na festivale Sundance, vzápätí sa úspešne premietala na Berlinale. Potom sa aj ozvali niektorí nespokojní členovia z americkej gay komunity, pretože im prekážalo, že súčasťou scenára je nevera. To by mohlo posilňovať dojem sexuálnej nestálosti, ktorý vytvára už aj samotný základ pojmu homosexuál.
Druhá časť však bola za to, aby sa komunita radšej tešila z toho, že film bol vrelo prijatý a že sa úplne prirodzene zaradil medzi mainstream. „Mám pocit, že tento film a jeho zaručené oscarové nominácie spôsobia, že rodiny gayov budú vo filmoch úplne normálnou témou. Bol by to zločin, keby sa tak nestalo,“ citovala agentúra Reuters komentátora z Village Voice.
V nedeľu vyhlásia v Los Angles Zlaté glóbusy. V kategórii komédií má veľké šance Lisa Cholodenko za scenár a Anette Bening a Julianne Moore v hlavných úlohách (Mark Ruffalo nomináciu nespravodlivo nedostal.) To bude ďalšia skúška správnosti, či na spoločenské zmeny dokáže primerane rýchlo reagovať aj Hollywood.
V Hollywoode sa ešte stále rieši, že gayov hrajú heterosexuáli a naopak.
Rupert Everett dostal v 90. rokoch romantickú úlohu: vo filme Svadba môjho najlepšieho priateľa Julia Roberts hrala, že je do neho zaľúbená. Potom Everett povedal, že je gay a hollywoodske ponuky už zrazu nemal také bohaté. Dnes svoje rozhodnutie ľutuje a kolegom odporúča opatrnosť.
Hollywoodski herci svoju kariéru možno najčastejšie stavali na romantických postavách. Kým Rock Hudson v roku 1985 nezomieral na AIDS, tisícky obdivovateliek nevedelo, že v civile žil s mužmi. Hollywood to dodnes podporuje, do úloh gayov sa obsadzujú heterosexuáli, a heterosexuálov stále hrajú gayovia. Stále tiež nie je normálne, že to niekoho trápi.
V Spojených štátov sa dlho nemohol stať vojakom ten, kto verejne povedal, že je homosexuál, až do príchodu Obamu. Spoločenské zmeny teraz podporujú už aj niektorí filmári, povzbudivé je, že herci sa už tak veľmi neboja prijať úlohy gayov. Seanovi Pennovi neuškodilo, že hral Milka, ani Jakeovi Gyllenhalovi a Heathovi Ledgerovi, že hrali v Skrotenej hore (na snímke z Imdb.com). V roku 1964 bolo senzáciou, že Oscara dostal Sidney Poitier, dnes by už nebolo. Keď raz bude zrejmé, že romantické úlohy dostávajú v rovnakom množstve ako všetci iní aj černosi, možno i Rupert Everett prestane vnímať Hollywood ako miesto teroru.
