Nemecký Rock am Ring je jeden z prvých veľkých hudobných festivalov, ktorý odštartoval tohtoročnú sezónu. Sonny, spevák skupiny P.O.D. (Payable on Death) počas vystúpenia na trojdňovom hudobnom festivale, ktorý sa v polovici mája koná na pretekárskom okruhu v nemeckom Nürburgu. FOTO - TASR/AP
Slovenské hudobné festivaly sa vzmáhajú. Súhlasne o tom hovoria slovenskí hudobníci aj organizátori. Festivaly navštevuje viac ľudí, zvyšuje sa ich počet, kvalita a výber účinkujúcich. Ešte donedávna sme však v zahraničí zápasili so zlým renomé, čo po sebe zanechali predchodcovia dnešných festivalov.
„Máme veľmi dobré meno, v zahraničí nás registrujú a začínajú prejavovať záujem u nás hrať. Situácia na Slovensku sa zlepšuje. Vidieť to na celej hudobnej scéne, snáď sa máme na čo tešiť,“ hovorí Michal Kaščák organizátor akcie Bažant Pohoda, dnes najväčšieho festivalu na území bývalého Československa. „Myslím, že posledné dva roky je čo do kvantity určite rozmach. Vzniklo pomerne veľa lokálnych festivalov, ktoré však bojujú o existenciu,“ dodáva Pavol Murín, Kaščákov kolega.
Ľudský princíp
Akcie z deväťdesiatych rokov ako Planet Arcadia, Hurytan alebo Sedem dopadli z rôznych príčin krachom a podnietili negatívne úvahy o zmysluplnosti hudobných festivalov na Slovensku. Podľa Murína urobili slovenským promotérom vo svete veľmi zlú reklamu, čo pocítili organizátori Pohody.
Michal Kaščák sa na konferencii promotérov v Londýne stretol s rozšíreným názorom, že Slovensko má v tomto smere veľmi zlé renomé. „Potešilo ma, že vedia toho o nás oveľa viac, ako tušíme, len žiaľ, hlavne poznajú nedobré skúsenosti s niektorými akože organizátormi, ktorí nedokázali splniť to, čo navonok sľubujú. Ide napríklad o krach koncertov skupiny Apocalyptica na Teplom vrchu, alebo Run DMC v Bratislave. Ľudia, ktorí robia podobné veci, škodia viac, ako si dokážu uvedomiť,“ tvrdí Mišo Kaščák
„Slovensko má tú smolu, že sme malí s biednym trhom s nosičmi, bez tradície, akú má Budapešť, alebo akú si vybudovala Praha. Keď som zo žartu spomenul, že máme podobné postavenie ako napríklad Albánsko, bolo mi povedané, že priam horšie. Na druhej strane máme viaceré akcie, z ktorých sa skupiny a DJ-i vracajú nadšení skvelou atmosférou a aj zabezpečením celého servisu,“ dodáva. Ale jediné, čo vraj vždy presvedčí západné hviezdy, sú vopred vyplatené peniaze a stopercentne dodržané zmluvné podmienky.
Leto hviezd
Z atmosféry ľudskej spolupatričnosti vyťažil legendárny Woodstock. Ten bol v roku 1969. Na jeho odkaze vznikli súčasné najznámejšie európske festivaly - britskí Reading a Glastonbury alebo dánsky Roskilde. Tie postupnými ročníkmi naberali viac a viac návštevníkov.
Podobnou cestou sa vybrala aj Bažant Pohoda alebo Klikk, ktoré pôvodne začínali ako lokálne akcie. Na prvý ročník Klikk v roku 1994 prišlo osemsto ľudí, tento rok očakávajú v Nových Zámkoch okolo desaťtisíc návštevníkov. V Trenčíne na prvej Pohode roku 1997 jačalo dvetisíc ľudí, o tri roky neskôr sa každý deň ukázalo dvadsaťtisíc hudobných fanúšikov.
Práve osobitá atmosféra koncertov je dnes rovnako dôležitá ako zoznam účinkujúcich. „Festival musí mať svoju víziu, musí sa vyprofilovať. Keď idem na festival, chcem vedieť, do čoho idem, čo ma tam čaká. Ide o osobitú atmosféru každého podujatia,“ hovorí Pavol Murín.
Chodiť na Slovensko sa veľkým hviezdam ani dnes neoplatí. Avšak toto leto by malo u nás vystúpiť viac hviezd, ako dohromady za minulé roky. V čom sú naše festivaly iné? „Hlavne v cene vstupného a v objeme sponzorských peňazí. Za také peniaze, ako robíme Pohodu, by nebol žiadny západoeurópsky festival,“ hovorí Murín. Cena za lístok na festivaly v Nemecku a Holandsku je pod 100 eur, Pohoda vyjde na 20 eur. „Ale možno práve preto je atmosféra na našich festivaloch spontánnejšia a úprimnejšia. Raz som v Nemecku zažil, že dav fanúšikov päť minút po plánovanom začiatku vystúpenia Limp Bizkit pískal a ukazoval známym gestom na hodinky.“
Hranie pred davom
Jarek Nohavica hranie na festivaloch neznáša, avšak slovenské a české skupiny využívajú možnosť zahrať si pred obrovským davom. Takáto atmosféra sa dá vyvolať aj v malom klube pre 200 ľudí, ale festivaly sú o inom. „Stojíš na veľkom pódiu, inak sa počuješ, inak vnímaš hudbu. Rád hrám na miestach, kam chodí veľa ľudí, ktorí sa zabávajú a spievajú tvoje pesničky,“ hovorí Yxo, basák skupiny HEX, ktorý zároveň organizuje najmenší festival na Slovensku Žákovic Open.
„Nemôže to byť vypočítavé, ako boli v minulosti Sedmičky a Hurytany. Tí sľubovali veľké mená a potom to dopadlo tak, ako to dopadlo,“ hovorí Yxo a poukazuje na Žákovic Open v Trenčianskych Bohuslaviciach, jediný slovenský „kamarádšaftský“ festival.
PETER BÁLIK
