SME

Pesničkové texty. Spievali nezáväzné ná, ná, ná

Načo vôbec sú populárnej hudbe texty? Je to len výplň, ktorá má zabrániť tomu, aby spevák musel spievať len la-la-la?

Horehronie od Kamila Peteraja preslávilo KristinuHorehronie od Kamila Peteraja preslávilo Kristinu

Alebo ide o chytľavý slogan z refrénu? Alebo si nebodaj máme zapamätať nejakú myšlienku?

Kým pesničkár, ktorý stojí na pódiu sám a spoločnosť mu robí len jeho gitara, musí do pesničky predsa len nejakú tú ideu prepašovať, poprockovej kapele stačí jednoduchý slogan trebárs aj o lavínach. Kým punková kapela vyjadruje nejaký protispoločenský postoj (inak by asi punkovou kapelou nebola), kantilénovému spevákovi z Repete stačí, keď mu otvoria kasíno.

Kým pri metalovej kapele nezáleží, o čom spevák vlastne ručí do mikrofónu, hiphoper sa tak aspoň musí tváriť. Záleží, samozrejme, aj na poslucháčovi. Čo vlastne od hudby chcem? Chcem počúvať takú, kde sa hudba a text dopĺňajú, alebo takú, na ktorú sa dá len dobre zaskákať?

Sú vôbec dôležité

Pieseň Ná ná ná skupín Chinaski a No Name je príkladom, keď hudba korešponduje s textom. Ťažko povedať, ktorá z týchto dvoch zložiek je horšia. Čo si o dôležitosti pesničkových textov myslia slovenskí hudobní publicisti? „Texty sú pre mňa dôležitejšie ako hudba. Tónov je len pár, ale slov je nekonečné množstvo.

Prísť dnes s niečím novým v hudbe je ťažké, ale slová sú stále nové,“ hovorí redaktor .týždňa Peter Bálik. Najlepšie podľa neho je, keď sa slová a hudba tvoria spoločne: „Keď hudba reaguje na slová a slová na hudbu, vtedy sa rodia najlepšie pesničky“.

Naopak, Oliver Rehák zo SME je k textom skeptický: „U slovenských interpretov by som text niekedy aj oželel, pretože sa mi zdá, že často je len nejakou barličkou. Nie je tu veľa dobrých textárov a keď nemáš o čom, tak tam len nasúkaš nejaké slová. Väčšinu pesničiek preto vnímam tak, ako by ten spev bol len nejakým nástrojom.“

No Name a Chinaski – Ná ná ná

Uži si cestu, jej krásu pokojne,
prý naši otcové byli spolu na vojně,
počul som vraj sa smiali tak, že až plakali,
a všechny ženské co s nimi byly, roztály.
Bylo jim dobře a taky kalili do rána,
nad ránom spievali nezáväzne ná, ná, ná,
mnoho priateľských slov,
jedu za tebou.
Dodnes sa diví celý svet,
jak se dá rozejít bez krve naposled a poprvé,
málokto vrátil by to späť.
Dneska sme každý vlastním pánem,
za to díky, čus a ámen.

obr_6.jpg

Skupina No Name žne úspech za úspechom nielen u nás,
ale aj v susednom Česku. Ich
texty však patria k tomu
horšiemu na oboch
stranách hranice. Stačí si spomenúť
na ich
posledný veľký hit Ná, ná, ná

Geniálne spojenie

Za príklad kongeniálneho spojenia slov a hudby (len s iným znamienkom ako u No Name) dávajú odborníci spoluprácu medzi skladateľom Dežom Ursinym a básnikom Ivanom Štrpkom. „Bolo to bizarné, ale o to zaujímavejšie spojenie,“ hovorí Juraj Kušnierik z .týždňa. Podľa neho šlo o zaujímavý a ojedinelý príklad spolupráce, pretože Štrpkove slová nie sú pesničkovými textami, ale košatými básňami, navyše s voľným veršom: „Napriek tomu k týmto básňam Ursiny našiel nejaký kľúč. Muselo to byť veľmi ťažké, alebo to bola nejaká šťastná náhoda.“ Kušnierik však oceňuje aj iné dvojice slovenskej hudby: textára Kamila Peteraja a skladateľa Mariána Vargu či textára Milana Lasicu a skladateľa Jaroslava Filipa.

Dežo Ursiny – Modrý vrch

Domy aj autá uviazli v poslednom ľahkom záveji,
jarné ráno zastalo v studenom bielom dni.
Moje kroky sa boria do tichých parkovísk,
biely asfalt preniká do čierneho snehu.
Chlapci a bežci pri cestách hrajú jednu z dávnych dlhých hier -
jasný vzduch slnka a ostrý vzduch behu
s nimi cestuje
až tam, kde stúpa obzor,
na obzor, až na obzor,
až tam, kde v diaľke pláva modrý vrch.

obr_8.jpg

Básnik Ivan Štrpka (vľavo) s Jakubom Ursinym a fotografom
Bohumilom Puskailerom.
Štrpkove texty pre Deža Ursinyho patria
k tomu najlepšiemu, čo v slovenskej hudbe
vzniklo

Čo je dobrý text?

Dá sa nejako definovať dobrý text? Podľa Petra Bálika ide o relatívny pojem: „Dobrým môže byť nejaký komplikovaný dylanovský či básnický štrpkovský text, ale aj obyčajná veta ako I love you, you love me. Záleží od kontextu.“ Za príklad jednoduchosti dáva punkové kapely Zóna A a Slobodná Európa: „Unavený a zničený je geniálna pieseň o páde jedného človeka, ale kapela ju hrá s obrovskou vervou. Tak, že nakoniec tam vidieť aj nejakú nádej. Štrpkove a Whiskyho texty sú úplne iné, ale oba sú správne a dobré.“
Pre Olivera Reháka je základom dobrého textu, aby neobsahoval klišé a nejaké patetické večné pravdy. Ako hovorí: „Keď to tak nie je, automaticky vypínam pozornosť.“

Slobodná Európa – Pes

Sanitka húka, zvonia mobily,
šoféri trúbia jak debili
a pri výbuchu zahynú ďalší civili.
Tak ako včera tak aj dnes
platí, že život je pes,
platí stará pravda odveká:
pes - najlepší priateľ človeka.
A ja sa dívam očami
jak slnko svieti nad nami,
ospalo zívam a lenivo prepletám nohami.

Hlavne pokojne

„Keď ide o pop alebo punk, vôbec mi nevadí, ak je text aj trochu povrchný, dôležité je, aby nebol agresívne zlý. To je prípad skupiny No Name, ktorá na seba svojimi textami veľmi agresívne upozorňuje,“ hovorí Marian Jaslovský zo SME. Podobným príkladom je podľa neho aj veľký hit skupiny Elán Opičák. Ako hovorí: „To spojenie vyšlo. Jožo Ráž je ten rozdrapený, rozkročený macho, ktorý vykrikuje svoje pravdy a v tomto sa s Borisom Filanom vzácne zhodol. Filan a Ráž sú veľmi kompatibilné osobnosti a tie texty tak aj vyzerajú.“
Jaslovský však pripomína aj inú tvár Borisa Filana, ktorý sa v čase, keď písal „rebelské“ pesničky pre Elán, dokázal prispôsobiť Pavlovi Hammelovi: „Pre Hammela napísal napríklad Kamalásky, boli to skôr reflektujúce, introvertnejšie, citovejšie texty. V tom prispôsobení spočíva Filanova nesporná profesionalita.“

Elán – Opičák

O čom sníva opičák,
o najlepších opicách,
o nich sníva opičák,
kým ho nezničia.
V klietke tak ako v pralese
je najsilnejší šéf,
uchmatne najviac banánov a všetky opice.
Ostatní samci závidia
a pripravujú prevrat,
ale ten super opičák to aj tak vždy vyhrá.

Koniec profesionálov

Vďaka Kamilovi Peterajovi dnes vieme, kde sú u nás najkrajšie stromy. Spojenie so speváčkou Kristinou mu vyšlo, ale ani tento úspech nemôže zakryť fakt, že inštitúcia profesionálnych textárov je na ústupe. Nie všetci sa však na túto skutočnosť pozerajú skepticky. „Mnohé pesničky od profesionálnych textárov sú podľa mňa hlúpe. Často ich píše textár, ktorý sedí na jednej planéte a zahrá ich muzikant, ktorý sedí na druhej. Vašovi Patejdlovi jednoducho neverím, keď spieva, že mal rád beatnikov,“ hovorí Peter Bálik. „Doba, keď dominovali Boris Filan a Kamil Peteraj, je už za nami. Ľudia síce ich prácu považujú za špičkovú, pretože u nás sa za dobrý text považuje vyornamentované a ľúbivé básničkárstvo, ale im v osemdesiatych rokoch ťahalo na štyridsiatku a stále ešte písali texty pre mladých.“ K nám však vlna úpadku profesionálneho textárstva prišla so štvrťstoročným oneskorením. „Do začiatku šesťdesiatych rokov existovala trojica - textár, muzikant a interpret, ale s príchodom pesničkárov ako Bob Dylan alebo kapiel ako Beatles sa to zmenilo. Dovtedy bol popspevákom Sinatra. Ale čo už mali spoločné mladí Lennon a Dylan so Sinatrom?“ pýta sa Bálik.

Kristina – Horehronie

Keď sa slnko skloní na Horehroní,
tam niekde v diaľke náš zvon zvoní.
Keď má ma to bolieť, tak nech ma bolí,
raz sa to stratí do čiernej hory.
Na tráve ležím a snívam, oči tíško plačú.
V tom vánku, čo ma kolíše, keď je slnko najnižšie.

Autenticita?

„Hudba je zvyčajne najzaujímavejšia vtedy , keď je osobná. Príkladom sú Živé kvety. To sú texty, ktoré by, keby ich zaspieval niekto iný ako Lucia Piussi, nefungovali a vyzneli by neúprimne,“ hovorí Oliver Rehák, ktorý z tohto pohľadu oceňuje tiež skupiny Longital a Med ako aj posledný album speváčky Jany Kirschner.
Tú dáva za príklad aj Juraj Kušnierik: „Všetky piesne, ktoré Jana v posledných rokoch spieva, sú o láske a o jej rôznych podobách. Tie texty sú ona. Keď ide fanúšik na jej koncert, alebo ju počuje v rádiu, ona mu odkrýva pomerene intímnu časť svojho života. Tie texty nie sú úplne explicitné, ale je to tam.“

Jana Kirschner – Máj, krásny máj

Záhradou do polí,
už ťa neľúbi viac.
Láska čo nebolí,
nebola láskou pravou.
Máj, krásny máj,
dlaniam blízkym zbohom daj.
Háj, spieva háj,
už ju k sebe nevolaj.
Háj, spieva háj,
už ju milý nevolaj.

obr_1.jpg

Keď ide fanúšik na koncert alebo pieseň počuje v rádiu,
má istotu, že mu
speváčka prostredníctvom svojich textov
odkryje pomerne intímnu časť
svojho života

Čistá poézia

Marián „Bene“ Benkovič je podľa Mariana Jaslovského jedným z mála slovenských raperov, u ktorých, na rozdiel od kolegov z brandže, prevažuje názor nad pózou. „Bene je príkladom čistej poézie. Má neuveriteľne magické videnie sveta. Je z Galanty, z malomesta, ale pritom vyzerá, ako keby navštívil každý pub na svete, ako keby vyskúšal desiatky vzťahov – šťastných aj nešťastných, ako keby lietal v oblakoch a potom ryl nosom v zemi. To je jeho básnická imaginácia.“ Podobne vysoko hodnotí Jaslovský aj Beneho kolegu Pavla Remiáša alias Lyrika: „Má silné, zemité texty o generácii deväťdesiatych rokov. Je sloganovitejší, konštatujúcejší, prežil toho viac, aj toho zlého... Iste, aj to je istý druh poézie.“

Peťo Tázok – Pohreb

Občas sa mi sníva o mojom vlastnom pohrebe, niekto opľuje hrob s tým že už konečne je po tebe ! Sú tam stromy, hmla, známi a ich tváre, a neviem zistiť kto sa smeje a kto plače. A kto ani neprišiel, a kto ani nepríde, a zrazu to nepríde divné, že nikto nepríde. Pár sĺz pár kytíc, v róbe prapodivný farár, v hrobe starobylý klamár, silueta strieda siluetu, plač strieda smiech, obrys strieda obrys, a pár chutí sa na kare opiť. A zrazu to všetko stmavne, ak v bare keď zhasnú, a zahlásia záverečnú a ľudia žasnú. A ja sa plavím do neznáma a moja archa je v plameňoch, a tej jedinej, ktorú som kedy ľúbil, neviem prísť na meno.

Hudba, ktorá rozpráva

Je len málo hudobných žánrov, kde je text dôležitejší ako v hip-hope. Aj keď pri počúvaní toho hitparádového to tak zväčša nepôsobí. Príčina je však jednoduchá, v hiphopovej skladbe toho interpret povie oveľa viac, ako spevák stihne zaspievať.


Na dôležitú úlohu textu v hip-hope dáva odpoveď história. Po období sedemdesiatych rokov, keď hip-hop vznikol ako diskotéková hudba, a rap bol vlastne iba komentár selektora (dídžeja), prišli roky osemdesiate a silné sociálne výpovede. Takýto rap prišiel o desaťročie neskôr na Slovensko – a objavil sa Zvuk ulice.

Nahnevaná mládež

Autentický slovenský hip-hop - nerátajme tie dva nepodarené pokusy Nagya a Žbirku o desaťročie skôr - bol v deväťdesiatych rokoch plný textov nahnevaných tínedžerov, ktorí sa búrili proti štátu, polícii, násiliu, ale aj proti spoločnosti a jej pravidlám. Jedným z dôvodov je, že časť staršej, dnes váženej generácie raperov pochádzala z komunity inline korčuliarov a skaterov, no predovšetkým grafity umelcov. A tí zvyčajne končili na policajných staniciach pripútaní k radiátoru.

„Priamo z Petržalky, kde žijú ľudia akí, rovnakí, ťahajúci za rovnaké páky, jakí, takí, onakí, vymenili skejty a zmaľované vlaky za rýmy, s ktorými robia ľuďom rozpaky,” rapovala Lúza. To už mali JSS aj Trosky na konte debutové albumy. Práve eponymný debut a napokon aj jediný album Trosiek (Vec a Midi) z roku 1997 pod veľkým vydavateľstvom Sony je dodnes pre mnohých najlepším albumom v slovenskom hip-hope.

Spolu so známou generačnou skladbou Čakám na deň. „Čakám na deň bez mreží, bez reťazí, keď budem môcť povedať, my sme víťazi, deň, keď nebudem musieť utekať pred ničím bez príčin, keď zakričím a nič tým nezničím,” hovorí v skladbe Vec. Na Slovensku vtedy panoval mečiarizmus.

Pozlátko a intelektuáli

V minulom desaťročí sa hip-hopové texty do istej miery zmenili. Po tom, čo Kontrafakt otvoril rapu dvere do médií a k peniazom, začali stále sebastrednejšie kapely cieliť na svojich kupujúcich: tínedžerov. Občas tomu prispôsobovali aj texty, z ktorých ste sa stále častejšie dozvedali novinky o autách a peniazoch (ktoré aj tak nikto nemal) alebo o nočných žúroch.

To so sebou prinieslo aj opačnú reakciu a vznikli projekty ako Modré Hory či experimentálny koncept Peťo Tázok, ktorý do elektroniky rozprával príhody z fiktívneho slovenského malomesta obývaného rázovitými postavičkami. V poslednom roku „klasický” rap úspešne očistili aj zoskupenie Gramo Rokkaz a záhorácky Lúzer s druhým albumom Utrpení Ježíša Krista Druhého.

Extrémy a konšpirácie

Aktuálny úpadok popularity rapu však vyplavil aj niektoré extrémy. Okrem kontroverznej skladby Vladisa Trápi ma, kde raper spochybnil proces s prezidentom slovenského štátu Tisom, sa objavili aj raperi, ktorí síce nenosia nepriestrelné vesty, ale nosia oblečenie od značiek, ktoré sa spájajú s neonacistickou scénou. Navyše, nezanedbateľná časť aj váženejších autorov sa dala na konšpiračné teórie.

„Na boj proti teroru ide viac peňazí ako na prevenciu chorôb, je to boj proti fantázii, mýtus, je to podvod, tak to pochop,” rapuje El Suvereno. H16 v inej skladbe dodávajú, že „terorizmus, to je súčasť plánu, 11. september, to je súčasť plánu, al-Káida, Irak, súčasť plánu...“

Tomáš Prokopčák - SME
obr_4.jpg
Marián „Bene“ Benkovič alias Peter Tázok. Jeho albumy
sú lahôdky plné skvelých príbehových textov, ktoré vás
chytia
za srdce aj napriektomu,
že ich interprét dosť šušle.
Textár ako profesia skončil

obr_maly.jpgRozhovor s textárom a spisovateľom Jánom Štrasserom


Čo pre vás osobne znamenajú pesničkové texty?

Najradšej mám pesničky, ktoré majú, kedysi sa tomu hovorilo, posolstvo. Mám rád folkerov. Keď poviem mená, ako sú Karel Kryl a Jarek Nohavica, to asi hovorí za všetko. Ale takisto mám rád texty, ktoré majú vtip a humor, napríklad Lasicove texty pre Petra Lipu.

Začínali ste ako básnik. Ako ste sa dostali k pesničkovým textom?

V päťdesiatych rokoch boli texty slovenských tanečných piesní dosť mizerné. Bola to v podstate naivistickosentimenálna, miestami až primitívna veršovačka, často aj ideologicky podfarbená. Začiatkom šesťdesiatych rokov sa tvorbe textov začali venovať básnici Rudo Skukálek, Tomáš Janovic, Ján Turan, Milan Lasica, Ľubo Feldek... Vtedy texty dostali literárnu hodnotu. Samozrejme, niekedy to išlo tak ďaleko, že to boli veľmi náročné básne. Ale títo básnici pripravili pôdu pre rockerských textárov ako Kamil Peteraj a Boris Filan a tam sa dá už naozaj hovoriť o tom, že vznikala autentická popmusic. S peterajovskou generáciou som začínal a dostal som sa k tomu tak, že môj priateľ Ivan Kramár čítal moje básne a poprosil ma, či niektoré z nich nemôže zhudobniť. Kým Kamil Peteraj a Boris Filan robili s rockovými kapelami a spevákmi, ja som sa vybral iným smerom. V každom prípade sa vtedy dosť dbalo na literárnu úroveň textov.

A čo schvaľovanie textov?

Vtedy sa nahrávali piesne len na troch miestach – v jedinom hudobnom vydavateľstve Opus, v televízii a rozhlase. V rozhlase bol výbor niekoľkých textárov, lektorov, medzi ktorých som niekoľko rokov patril aj ja, ktorí dostali texty piesní na posúdenie. Väčšinou, ak to len trochu išlo, sme ich schválili. Ak to bol len blábol, tak sme to nepustili. Ešte po nás to schvaľovali ideológovia, ktorí dávali pozor na také veci, aby sa v texte neobjavili nejaké inotaje. Dnes je sloboda a každý môže napísať a nahrať, čo len chce, od klenotov po úplné nezmysly. Textár ako profesia skončil. Možno s výnimkou Vlada Krausza, ktorý píše pre IMT Smile a Katku Knechtovú.

Čo je lepšie z hľadiska úrovne textov?

Nemôžem nepovedať, že úroveň slovenských textov je často mizerná, ale radšej nech je sloboda a nech sa nahráva čokoľvek. Každý si môže vybrať, keď nechcete počúvať hlúposti, tak ich nemusíte počúvať.

V osemdesiatych a ešte viac v deväťdesiatych rokoch si začali písať texty samotní interpreti. Nie je to autentickejšie, ako keď interpretovi napíše pieseň profesionálny textár?

Čo je to autenticita? Autenticita je v umení niečo odvodené. Neviem, či bol Hemingway autentický, ale viem, že je to dobrá literatúra. Ak čítam dobrú literatúru, pocit autentickosti tam je. Ale povedať, že niečo je autentické a tým je to kvalitné, je nezmysel. Richard Müller, Peter Nagy si písali autentické texty. V textoch Zuzany Smatanovej je taká zvláštna insitnosť, ale niečo v tom je. Jarek Nohavica si píše všetko sám a je to autentické. Marika Gombitová si v živote nenapísala ani jeden text a slová Kamila Peteraja v jej ústach sú tiež autentické. To isté u Pavla Hammela.

Známi slovenskí textári

Rudolf Skukálek (1931 – 2008) bol pôvodne básnikom, podobne ako mnoho jeho nasledovníkov. Otextoval časť albumu skupiny Prúdy Zvoňte zvonky (napríklad baladu S rukami vo vreckách).

Milan Lasica (1940) ako textár spolupracoval najmä so skladateľom Jarom Filipom (albumy Bolo nás jedenásť, My, S vetrom opreteky, Sťahovaví vtáci) a s Petrom Lipom.

obr_5.jpg

„Už nás idú vešať /darmo kričím rata/, a tak som v tom nechal
/toho kamaráta“
– Milan Lasica vie v piesňových textoch vystihnúť
slovenskú povahu. Na snímke
s hudobným publicistom Pavlom
Zelenayom,
spoluautorom výnimočnej knihy Hudba – tanec – pieseň
(2008) o zrode a prvých
krokoch slovenskej populárnej hudby


Ivan Štrpka (1944) síce nie je textár, ale jeho básne zhudobnené Dežom Ursinym patria k tomu najlepšiemu v slovenskej hudbe. Kniha jeho textov vyšla pod názvom Modrý vrch.

Kamil Peteraj (1945) spolupracoval s Pavlom Hammelom, Mariánom Vargom, Miroslavom Žbirkom, Marikou Gombitovou či s Robom Grigorovom. S Jánom Štrasserom napísal texty pre muzikál Cyrano z predmestia.

obr_7.jpg

Kamil Peteraj – pôvodne básnik, autor prekrásnych textov
piesní pre
Mariku Gombitovú či Miroslava Žbirku. Dnes autor Horehronia


Ján Štrasser (1946) bol takisto básnikom. Písal texty pre rôznych umelcov – od dua Martha a Tena Elefteriadu cez skupinu Banket po Petra Lipu a Deža Ursiniho. Napísal texty k muzikálu Neberte nám princeznú. Písal tiež texty piesní pre humoristický program Milana Markoviča.

Boris Filan (1949) písal najmä pre Pavla Hammela, Prúdy a Elán. Jeho tvorba sa pohybuje od skvostov ako Balada o smutnom Jánovi po elánovského Opičáka.

obr_2.jpg

Boris Filan je známy moderátor, cestovateľ i spisovateľ,
najväčšiu slávu si získal textami,
ktoré vložil do úst
Jožovi Rážovi alebo
Pavlovi Hammelovi


Daniel Hevier (1955) bol dvorným textárom skupiny Team (napríklad Reklama na ticho, Jeden kabát, jedna koža, jedna tvár, Krátke lásky...). Napísal tiež známu pieseň Svet lásku má, ktorú spievali Pavol Habera, Karel Gott a Peter Dvorský, ako aj piesne pre účastníkov súťaže SuperStar.

Peter Uličný (1961) je autorom textov pre Pavla Haberu, Team, Richarda Müllera či Roba Grigorova. Je autorom zbierky piesňových textov Klaun v maske človeka.

Jozef Urban (1964 – 1999) bol tak ako mnohí iní textári pôvodne básnikom. Na textársku spoluprácu ho oslovil Miroslav Žbirka. Medzi ich prvé spoločné hity patrila napríklad pesnička Len s ňou. Podpísal sa tiež pod megahit skupiny Money Factor Vráť trochu lásky medzi nás či skupiny Elán Voda, čo ma drží nad vodou.

Vladimír Krausz (1969) je možno posledný profesionálny textár na Slovensku. Spolupracuje so skupinou IMT Smile či s Katarínou Knechtovou. Spisovateľ, básnik a textár Daniel Hevier sa v populárnej hudbe presadil textami pre skupinu Team.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 024
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 547
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 16 457
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 983
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 540
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 467
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 972
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 436
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  7. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 563
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 661
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 464
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 594
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 463
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 385
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 358
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 436
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu