Tvorcovia filmu Devínsky masaker sľubujú iný pohľad na udalosť, aký ponúkli médiá a polícia. Na detaily však treba čakať až do premiéry.
Režisér Gejza Dezorz sa doposiaľ podieľal na televíznych projektoch, napríklad na cykle dokumentov Najväčšie tragédie Slovenska. Teraz ho najviac zamestnáva streľba v Devínskej Novej Vsi.
Spolu s Jozefom Páleníkom dokončujú dokument s hranými scénami, ktorý sa k tejto tragickej udalosti vracia. Z hľadiska záujmu verejnosti to bola hlavná udalosť minulého roka, zvíťazila aj na internetovej stránke denníka SME, kde čítanosť článku o masakre prekročila 700-tisíc ľudí.
Nové informácie
Film bude premietaný z digitálnych nosičov, čo výrazne znižuje výrobné náklady. V hraných scénach budú účinkovať neherci, amatéri a herci z bezdomoveckého bratislavského divadla, čo by malo zvýrazniť autenticitu. „Sú to rekonštrukcie, nehrá tam Maroš Kramár ani nikto podobný," hovorí Dezorz.
Prvýkrát v slovenskom filme budú v niektorých scénach použité kamery, ktoré zachytia tisíc záberov za sekundu. Hollywoodske filmy s ich použitím nakrúcajú spomalené scény vystrelených nábojov a podobne.
Ambíciou bolo urobiť film veľmi moderne, vzhľadom na kontroverznú udalosť určite najviac pozornosti bude pútať obsah. „Máme informácie, že nebohého pána Harmana naozaj terorizovali," hovorí režisér Gejza Dezorz o motívoch vraha. Z výpovedí očitých svedkov podľa neho vyplynuli nové informácie.
„Polícia o tom možno vie, ale nechce to dávať von," vysvetľuje dôvod, prečo sa o tom mlčí a prípad je ešte stále neuzavretý.
Podľa tvorcov mnohým vyhovuje, že sa v prípade vyzdvihol rasový motív a všetko ostatné šlo do úzadia. „Je výhodné zamiesť to pod koberec s nálepkou, že to bol rasizmus a bol to blázon. Nikto sa nevenuje tomu, čo udalosti predchádzalo, koľko bolo sťažností, kto ich preberal a kto sa riešil, resp. neriešil," tvrdí Dezorz.
Úrady štátnej správy podľa neho spolu nekooperujú, sú nečinné, a to je veľký problém. „Nefunguje tu spätná väzba a keď sa človek sťažuje, štát občanovi nie je schopný pomôcť," dodáva Páleník. Vo vchode, kde sa stal incident, sú iba samé jednoizbové byty, takže tam žijú aj sociálne slabšie vrstvy a na jednom mieste sa tam stretlo viacero zlých okolností.
„Väčšina dokumentov na Slovensku vzniká ako autorské filmy, na ktorých sa pracuje aj niekoľko rokov," hovorí Páleník. Na napísanie scenára filmu Devínsky masaker mali iba mesiac, celý film mal byť hotový za tri mesiace. Diváci uvidia nielen hrané scény, ale aj výpovede svedkov, zodpovedných ľudí, zábery z miesta činu, ako aj fotografie a videomateriály, z ktorých časť ešte nebola nikdy zverejnená.
„Bude to mozaika rôznych názorov a chceme nechať diváka, nech si urobí vlastný názor," hovorí Dezorz, no dodáva, že koniec filmu je veľmi jasný. „Veľa ľudí bude prekvapených, keď uvidia niečo iné, ako sa naznačovalo v médiách."
Fabrika smrti nezabíja
„Sami sme boli veľmi prekvapení, keď sme prišli na miesto činu, stretli sa s pozostalými, so susedmi, s okolím domu a ľuďmi z Devínskej Novej Vsi - až vtedy nám dochádzalo, čo sa stalo," hovorí Páleník. Keď sa o udalosti dozvedal z novín, nevedel si mnohé veci predstaviť, podľa neho zle vystihli atmosféru a prostredie, kde sa udalosť odohrala.
Strelec Harman bol podľa svedectiev vo filme introvert, ale inak kamarátsky a ústretový človek. Jeho čin bol podľa Dezorza vyvrcholením vecí, ktoré sa v dome diali.
Rómska časť napadnutej rodiny nemala v Devínskej dobré referencie, ale ľudia o tom nechceli rozprávať na kameru. „Asi nemáme šancu dozvedieť sa všetko, blízky človek mŕtveho Harmana však vo filme veľmi jasne definoval dôvod, prečo tak konal."
S prípadom sa podľa neho stále spája veľa nejasností, napríklad, ako to bolo s prvou policajnou hliadkou, ktorá údajne z miesta činu hneď odišla, ako to bolo s tým, že Harman údajne najprv strieľal s gumenými projektilmi a až neskôr ich vymenil za ostré náboje a pod. Polícia tieto veci podľa neho asi nechce rozpitvávať.
Gejza Dezorz je aj režisérom pripravovaného slovenského hororu Fabrika smrti, ktorý by sa mal odohrávať vo Vysokých Tatrách. Považuje to za bežný žánrový film, aké sa na Slovensku nenakrúcajú.
„Aj jedna Harmanova suseda nám na kameru rozprávala, že sa to stalo preto, že ľudia v televízii vidia veľa filmov, kde sa vraždí a znásilňuje." Takéto vysvetlenie sa mu zdá komické, keby to bola pravda, deväťdesiat percent populácie by bolo vrahmi.
