Po maturite na Gymnáziu v Levoči študoval Šimon Ondruš (27. 10.1924 - 8. 1. 2011) slovenský jazyk a filozofiu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity a univerzitným profesorom sa stal v roku 1967, pôsobil tu aj ako prodekan a dekan. Slovenský jazyk mal skutočne rád a potrpel si na to, aby ho správne používali aj jeho deti či vnúčatá. „Raz sme s dedkom spoločne večerali. Pečivo bolo ďaleko odo mňa, tak som povedala: Dedko, podáš mi prosím ťa ten rohlík? Starý otec odvetil: Rohlík ti nepodám, ale rožok áno," spomína vnučka Marienka Ondrušová.
Výskumne sa venoval porovnávacej slovanskej a indoeurópskej jazykovede, etymológii, všeobecnej jazykovede a dejinám jazykovedy. V roku 1984 založil katedru slavistiky a indoeuropeistiky, kde možno aj dnes študovať bulharčinu, chorvátčinu, poľštinu, slovinčinu a srbčinu. Dostal viaceré významné ocenenia.
Jeho najvýznamnejším bádateľským prínosom sú početné etymologické práce, čiže práce o pôvode a histórii slov, hlavne trojzväzkové dielo Odtajnené trezory slov. Mária Dobríková, vedúca Katedry slovanských filológií na Filozofickej fakulte UK v Bratislave si na profesora Ondruša spomína takto: „Nepatril k tým učiteľom, na ktorých sa hneď po skúške zabúda. Na hodiny totiž neprichádzal s knihami a poznámkami, prednášky diktoval z hlavy."
FOTO - rodinný archív
