PRAHA. Premiéra filmu Nickyho rodina mala rafinovane vygradované emócie, podobne ako samotný film. Jej vyvrcholením bolo odovzdanie petície podpísanej stotisíckami českých detí za udelenie Nobelovej ceny mieru pre Nicholasa Wintona. Záchrana prevažne židovských detí z bývalého Československa po zabratí Sudetov Nemcami je pre režiséra Mateja Mináča nekonečným príbehom.
Nová verzia starého príbehu
V roku 2002 spolu s Patrikom Paššom nakrútili hodinový dokument Nicholas Winton – Sila ľudskosti, ktorá získal aj International Emmy Award. Nová verzia tohoto príbehu má 90 minút a je určená pre kiná. Má teda teoreticky šancu uchádzať sa aj o najvyššie filmové ocenenie – o Oscara.
„To ma vôbec netrápi,“ reagoval Matej Mináč na otázku k jeho oscarovým ašpiráciám. Vraj o Oscarovi hovorili v tíme len zo žartu. Určite však majú ambíciu presadiť tento film do americkej filmovej distribúcie. K nakrúteniu novej verzie ho inšpirovalo 37 novonájdených príbehov, ale hlavne to, že sir Winton osobne prišiel do Prahy s posolstvom, že nemá zmysel obzerať sa do minulosti, ale podieľať sa na budúcnosti.
Dva dokumentárne filmy urobené na tú istú tému sa, samozrejme, porovnávaniu nevyhnú, no podľa režiséra sú však úplne iné: „Kým v Sila ľudskosti išlo prerozprávania príbehu, posledný film hovorí o téme z pohľadu mladej generácie, že nie sme len divákmi, ale sami s môžeme stať účastníkmi príbehu,“ tvrdí.
Film má výrazný náučný rozmer vysvetľujúci celý historický kontext. V emotívnom centre je príbeh jednej matky, ktorá na pražskej Wilsonovej stanici sa nevedela rozlúčiť s dcérkou a cez okno ju vybrala von. V poslednej chvíli ju však vrátila späť staršej sestre, čím jej zachránila život. Takmer všetky deti, ktoré sa do Wintonovských transportov smerujúcich do Británie nedostali, skončil v táboroch smrti. Váhajúcu matku neopakovateľne stvárnila herečka Klára Issová. Práve ona je aj tvárou plagátu k filmu.
Tvorcovia spomínajú, že pri nakrúcaní tejto scény sa rozplakal celý štáb. „Zrazu to bol príbeh ako zo Sofiinej voľby, reálna situácia sa po rokoch akoby mysticky vrátila,“ spomína Mináč. Na odmietanie či bloky u Nickových zachránených detí nenatrafil. „Zachránené deti majú dnes vyše osemdesiat rokov, majú poslednú šancu vyrozprávať to, čo sa stalo,“ vysvetľuje režisér.
Štyritisíc hodín v strižni
O dabing sa v českej aj v slovenskej verzii postarali špičkoví herci - Emília Vášáryová, Dušan Jamrich, Božidara Turzonovová. Libuša Šafránková či Jiří Bartoška. Približný rozpočet filmu je podľa spoluproducenta Patrika Pašša 1,3 milióna eur, čo zodpovedá skôr hranému filmu. Nickiho rodina má ale úctyhodný záber.
„V dvadsiatich krajinách sveta nakrútili sme vyše 400 hodín materiálu, v strižni sme strávili skoro 4000 hodín. Pracovali sme s tisíckami detí asi zo 18 krajín,“ hovorí Pašš. Asi dvadsať percent filmu tvoria hrané rekonštrukcie, polovica pozostáva z autentických dobových dokumentov.
Tvorcovia sa priznali sa, že dať tvar toľkému materiálom bolo pre nich tvrdým orieškom Do koša išlo veľa zaujímavého, vrátane rozhovoru s redaktorkou Christiane Amanpour. „Hrdinami filmu v závere nie sú osobnosti, ale najobyčajnejšie činy detí. To bolo zrazu tisíckrát silnejšie,“ hovorí Mináč.
Tvorcovia totiž hľadali prepojenie wintonovského príbehu na súčasnosť. Novodobých Wintonovcov našli aj v Nadácii Magna-Deti v Núdzi, ktorá sa stará o deti hlavne v Kambodži. Jej zakladatelia Martin Bandžák a Denisa Augustínovú, pre ktorých je zachraňovanie chorých detí každodennou prácou, sa o podobnom nepochopení, s akým sa vo svojom čase stretávaj aj Winton.
Slovenskú premiéru filmu pripravujú na predvečer 102. narodenín sira Wintona, na 18. mája.
