Scenár k druhej časti Milénia nemilosrdne zosekal všetko, čo knihu robilo osobitou.
Tvorcovia pokračovaní to majú vždy ťažšie. V prípade filmu Dievča, ktoré sa hralo s ohňom dvojnásobne, pretože kým prvý román Stiega Larssona je formálne uzavretý, druhá a tretia časť sú previazané, nadväzujú na seba, rozprávajú jeden príbeh rozdelený do dvoch kníh.
Základ prvého filmu – očarenie originálnymi hrdinami, novinárom Mikaelom „Kalle“ Blomkvistom a najmä bisexuálnou hackerkou Lisbeth Salanderovou a ich vzťahmi – treba nahradiť niečím novým. Príbeh to však nemôže byť, pretože ten nie je v druhom filme dopovedaný.
Nikdy nemeň víťazný tím
O to väčším prekvapením je, že producenti sa rozhodli zmeniť uprostred pretekov víťaziaci tím. Režiséra Nielsa Ardena Opleva vystriedal pomocný režisér z Mužov, ktorí nenávidia ženy Daniel Alfredson, niekdajší šéf dramatických programov švédskej televízie SVT.
Kriminálna dráma Mannen på balkongen, ktorú nakrútil v roku 1993 ako svoj debut, získala švédsku národnú filmovú cenu, ale odvtedy sa venoval prevažne televíznej tvorbe. Napokon – aj trilógia podľa románov Stiega Larssona vznikala ako koprodukcia švédskej a nemeckej televízie.
Producenti pravdepodobne nemali v úmysle sfilmovať všetky tri Larssonove romány ako jeden projekt a pokračovania začali vyrábať až dodatočne, keď sa z kníh stal svetový bestseller. Okrem režiséra sa zmenil aj scenárista, keď ostrieľaných tvorcov filmových predlôh Nikolaja Arcela a Rasmusa Heisterberga (Ostrov stratených duší, Cecilie, Fighter) nahradil autor televíznych seriálov Jonas Frykberg. Ešte aj kameramana Jensa Fischera, držiteľa mnohých cien za filmovú kameru, nahradil televízny kameraman Peter Mokrosinski.
Snímka Dievča, ktoré sa hralo s ohňom vznikala ako nízkorozpočtový televízny seriál, dodatočne zostrihaný do podoby filmu – a ním aj zostala. Prosté lineárne rozprávanie v duchu televízneho seriálového realizmu je lacnou ilustráciou knihy. Neponúka žiadnu pridanú hodnotu v podobe hravosti, nápaditosti či aspoň majstrovsky zvládnutého remesla.
Naopak – scenár nemilosrdne zosekal všetko, čo knihu robilo osobitou a zaujímavou. Zostali len základ príbehu a postavy s charaktermi zjednodušenými na konvenčné figúrky, so silne zredukovanými vzťahmi. Ešte i pikantná postmodernistická hra s motívmi diel Astrid Lindgrenovej sa kamsi vytratila.
Rozpačitosť a málo akcie
Celkovému vyzneniu nepomáha ani čudný strih a neschopnosť režiséra pointovať jednotlivé sekvencie. Väčšina scén sa končí rozpačitým krčením plecami, pokašliavaním alebo neurčitými pohľadmi bokom. Akcie si užijeme len málo a napätie sa dostane k slovu až celkom na záver. Našťastie, väčšina divákov si k pohyblivým obrázkom môže dosadiť svoje dojmy a zážitky z čítania knižnej predlohy.
Pri úvodných Mužoch, ktorí nenávidia ženy sme konštatovali, že David Fincher má čo robiť, aby jeho hollywoodska prerábka bola lepšia. Prekonať Dievča, ktoré sa hralo s ohňom bude ľahké.
Recenzia / film
Dievča, ktoré sa hralo s ohňom (Flickan som lekte med elden)
Švédsko–Dánsko–Nemecko 2009
129 minút
Námet: Stieg Larsson, réžia: Daniel Alfredson.
Účinkujú: Noomi Rapace, Michael Nyqvist, Lena Endre, Sofia Ledarp a ďalší.
Premiéra v SR: 20. januára 2011
