Tridsiatnik Daniel má Downov syndróm a ambíciu byť normálnym. Vo filme Ja tiež, ktorý prišiel do našich kín, sa mu to takmer podarí.
„Žiadna žena, ktorá má 46 chromozómov, sa do niekoho ako ty nezamiluje. Ale ty si stále vyberáš iba také, a potom sa trápiš," hovorí Danielovi jeho brat. Matka nikdy nestrácala nádej a od malička sa s ním trpezlivo rozprávala. Danielovi sa nakoniec podarilo to, čo málokomu – ako prvý Európan s Downovým syndrómom vyštudoval univerzitu. A trúfa si ešte na viac.
Príbeh dvoch outsiderov najviac zaujal doma, film získal niekoľko významných španielskych cien. Daniel (skvelý Pablo Pineda hrá viacmenej sám seba) prvý deň v práci na magistráte zahorí láskou ku kolegyni. Laura (Lola Duenas) má správny počet chromozómov, ale je to svojská žena, čo kašle na dobrú povesť a pokojne sa vyspí aj s náhodnými známosťami. Niekedy vidí jasnejšie grafiti v uličke za diskotékou ako tvár toho, s kým sa práve miluje. Žije si svoj citovo otupený život a jej príbuzní na záznamníku márne nechávajú odkazy, aby sa im ozvala. Je možné, aby práve medzi ňou a Danielom vzniklo priateľské puto alebo aj čosi viac?
Film, ktorý režírovali Álvaro Pastor a Antonio Naharro, narúša stereotypy o postihnutých, aj keď možno vyvoláva falošnú predstavu, že môžu dokázať veľmi veľa. Pravda je o niečo smutnejšia, limity mnohých z nich sú dávno stanovené. Bežnej realite azda viac zodpovedá britská televízna snímka Zostúpiť z hory, kde tínedžer ťažko prežíva, že sa celý život musí prispôsobovať súrodencovi s Downovým syndrómom. Situácia sa vymkne z rúk, keď sa rozhodne ho zabiť.
Španielsky film je oproti britskému o niečo láskavejší, Daniel je veľmi bystrý, jeho humor nenásilný a chytľavý. Pri komunikácii so ženami dokáže byť príjemnejší než väčšina mužov, čo ocení aspoň čudácka Laura, ktorej je jedno, ak ju v práci ohovárajú.
Mládež s Downovým syndrómom sa stretáva na hodinách tanca a keď sa zapáči jeden druhému, okolie je vydesené. Okrem Daniela a Laury sa na plátne objavuje aj ďalšia dvojica, ktorá to má o niečo ľahšie a o niečo ťažšie – o svojich citoch nemajú žiadne pochybnosti, všetci sa však boja toho, že by tieto „veľké deti" zostali bez dozoru. Konvenčné predstavy lásky musíte pri tomto filme rýchle opustiť.
Snímka s veľkým diváckym potenciálom ani vážnu tému neberie smrteľne vážne, ešte viac ju oceníte pri predstave, ako by tú istú látku spracoval Hollywood. Napriek tomu sa film dočkal aj negatívnych kritík, podľa ktorých je to schematická agitka platená sociálnym úradom. Bodaj by štátna správa dávala len takéto dobré objednávky.
