Kniha Vlna 68 – 84 hovorí o generácii architektov, ktorí vedia, že musia o sebe hovoriť a byť videní, sami však na to nestačia.
„Súčasná architektúra na Slovensku tu nie je preto, aby zmenila svet, nanajvýš je tu na to, aby svet zlepšila, čo sa za normálnych podmienok ukazuje ako prirodzený jav," hovorí hneď v úvode knihy o mladých slovenských architektoch Hans Ibelings. Hovorí tiež, že ak by mal našu architektúru nejako pomenovať, označil by ju za „rozvážne dobrodružstvo".
To, či naozaj žijeme v „normálnych podmienkach", kde sa architekti môžu realizovať v rámci „rozvážnych dobrodružstiev", skúma kniha Vlna 68 – 84 (vyd. Slovart), ktorú zostavili Katarína Trnovská a Tomáš Žáček.
Kto sú mladí architekti?
„Chceli sme knihu o mladej, sviežej architektúre, to bol základný podnet," hovorí Žáček. Potom nasledovalo osemnásť mesiacov stretnutí v architektonických ateliéroch a vyberania projektov. Do knihy sa napokon dostalo 41 architektov a kolektívov s viac ako stovkou projektov. A hoci je väčšina z nich iba v rovine štúdií, plní cieľ, aký si kniha dala: „Nazrieť do myslenia architektov, ktorí si ešte pamätajú minulý režim, ale nie sú ním ovplyvnení."
Podľa kritérií autorov sa medzi „mladých" dostali architekti pod štyridsať rokov. Mnohí z nich sú známi aj laikom, majú za sebou veľké projekty a významné ocenenia, ďalší sú prekvapením.
Každý z nich dostal jedinečnú možnosť predstaviť sa podľa vlastného vkusu. Tím 6k je napríklad prototypom modelu, keď sa z kamarátov, čo sa stretli počas školy v jednom byte, ktorý sa stal „centrom života ročníka, školských zadaní, večierkov, minima spánku a jedla, maxima nápadov a architektúry", stal pracovný tím.
Takých je viacero. A ako hovoria aj sami autori, dnešní architekti sú špecifickí najmä tým, že vedia spojiť sily medzi sebou, keď ide o dobrý projekt, vedia komunikovať a robia všetko pre to, aby ich architektúra „žila".
BEEF, Vila 4V, projekt, Bratislava 2007
Nielen pre odborníkov
Originálne grafické spracovanie, o ktoré sa postarala Ľuba Segečová, na prvý pohľad hovorí, o akú knihu ide. Veľkorysý priestor pre fotky, jednoduchý papier a prehľadné texty, mimochodom všetky aj v angličtine, sú dobrou kombináciou na knihu o architektúre, ktorá by mohla zaujať aj širšiu verejnosť.
Tá podľa architektky Márie Topoľčanskej len málo tuší, čo sú architekti zač, keď stále opakujú, „že nie sú ani inžinieri, ani umelci, ale oboje". Topoľčanská, Imrich Vaško a Ivan Gürtler boli podobne ako Hans Ibelings prizvaní na spoluprácu a v závere ponúkajú svoj pohľad „na vec".
Je už takmer pravidlom, že projekty, ktorých hlavným princípom je výber, sa neskôr dostávajú do konfrontácie s tým, kto v ňom je a kto nie.
Aj v záverečných textoch renomovaných architektov sú občasné narážky na zoznam, ktorý sa na stránky dostal. Ich hodnotenie „novej slovenskej vlny" sa tiež navzájom podobá.
Začína sa prirovnaním ku generácii „bez ladu a skladu", ktorá zdedila krajinu s obrovským sivým medzipriestorom medzi silnou skupinou architektov v 60. rokoch a terajším stavom.
Nice Architects, Eco Capsula, projekt, 2009
Vlna s dobrým koncom
Ten sa podľa osobností vzmáha, nasadá na vlnu. Ale ako hovorí aj Vaško, „bez pokusov, autorských teórií a rebélií vlna rýchlo spľasne".
Vallo a Sadovský skúmali v rámci projektu Mestské zásahy, kde môže pár kráčať v uliciach Bratislavy spolu. Zistenia neboli veľmi optimistické. Aj o tom je architektúra, ktorá, ako pripomína Vaško, stratila prepojenie s kultúrou. Vlna 68 – 84 možno nestrhne a nepresvedčí všetkými realizáciami, štúdiami a projektmi o svojej výnimočnosti, ale je dobré, že máme nad čím aspoň krútiť hlavou a debatovať.
Igor Marko / FoRM Associates, Northala Fields Park, realizácia, Londýn, 2008
