SME
Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Režisér Juraj Herz: Nebolo to slušné

Je ťažké hovoriť o svojich krajanoch, aké krivdy narobili nevinným ľuďom. Nemci to už niekoľko rokov zvládajú, teraz sa o to pokúsil JURAJ HERZ vo filme Habermannov mlyn.

V niektorých českých recenziách, najmä v Respekte, písali, že film nie je historicky verný.
„To je pravda. Ale mňa, pravdupovediac, nezaujíma, čo je pozmenené a čo sa presne stalo v Bludove (pozn. severomoravská obec, kde žil nemecký mlynár Hubert Habermann) stalo. Ja nie som dokumentarista, som režisér hraného filmu. A za všetko, čo je vo filme, môžem dať ruku do ohňa. Nestalo sa to možno tej dedine, ale stalo sa to inde. Je to veľa príbehov, posplietaných dohromady. Tak sa robí hraný film."

Skryť Vypnúť reklamu

Téma povojnových vzťahov Čechov a Nemcov nie je v českom filme, povedzme s výnimkou Kachyňovho Kočáru do Vídně z roku 1966, veľmi prítomná. Prečo?
„Je veľmi ťažké hovoriť o svojich ľuďoch, ako robili krivdy iným. Predstavte si, že v súčasnosti urobíte na Slovensku film o povojnovom vysídľovaní Maďarov zo Slovenska. Ja neviem, čo sa tu deje, nežijem tu, ale viem, že sa tu vyburcovala taká nenávisť. Keby teraz niekto prišiel a povedal, ako ubližovali Slováci Maďarom, aká by bola reakcia? To ubližovanie bolo na oboch stranách. Teraz ide o to, či sa o to niekto zaujíma a či sa o tom niečo napíše, alebo urobí film."

Načítavam video...

Vy ste dlho žili v Nemecku. Ako je to tam s priznávaním si vlastnej viny?
„Tam s tým nebol problém, pretože Nemci sú na to už zvyknutí. Sú stovky a stovky filmov o tom, že oni sú tí grázli, že oni sú tí esesáci, že sú to oni, kto napádal ostatné štáty, kto vraždil iné národy. Berú to ako smutnú pravdu. Moja dcéra tam chodila do školy, takže viem, čo sa tam rozpráva v školách. Mal som priateľa, ktorý mi raz povedal, že má osemdesiatročného otca, ktorého má veľmi rád, ale ako esesáka ho nenávidí. Ten rozpor v dušiach ľudí je v Nemecku veľmi cítiť. Tam deti, vnuci známych pohlavárov nacistického režimu, vydávajú knihy o svojich rodičoch. Cítia, že je to ich povinnosťou."

Skryť Vypnúť reklamu

Spomínate vraždenie iných národov. Váš predposledný film T.M.A. sa venuje vraždeniu mentálne chorých počas vojny, vraždeniu Nemcov Nemcami.
„Mám pocit, že s tým sa ešte nevyrovnali. To bola aj moja bolesť. Ja som pri nakrúcaní zistil, že títo ľudia, ktorí tam hrali, sú veľmi zvláštni a veľmi cenní. Majú len svoje zvláštne postavenie, ale tiež právo na život. No Nemci vyhlásili, že chcú mať čistú rasu a vyvraždili celé ústavy pre duševne chorých."

Je zvláštne, že téme povojnového odsunu či vyhnania Nemcov sa venujete vy, pôvodom zo Slovenska.
„Táto téma síce je česko-nemecká, ale bola aj slovensko-nemecká. Ja som zo Spiša a tam boli Nemci, ktorí boli vyhnaní podobne ako v Česku. Ja som ich poznal a oni po vojne zmizli. Čo sa s nimi stalo? Boli to slušní ľudia a nezaslúžili si byť vyhnaní."

Skryť Vypnúť reklamu

Boli ste pri viacerých filmoch, ktoré súvisia s druhou svetovou vojnou – Spalovač mrtvol, T.M.A., Transport z ráje, Obchod na korze. Ktorý z nich si najviac ceníte?
„Najviac si vážim Obchod na korze, kde som pracoval ako pomocný režisér. Ten film mi nakoniec pomohol, pretože po ňom som už začal režírovať sám. Ale hlavné je, že si pamätám na veľký odpor, ktorý vznikol na Slovensku proti filmu. Bolo veľa ľudí, ktorí sa pre film rozčuľovali. Pritom nemali dôvod – tak to skrátka bolo. My sme prišli do Sabinova, kde sme celý film nakrúcali, a potrebovali sme gardistické uniformy. Žiadali sme ľudí, či ich náhodou nemajú. Nikto nemal, tak sme ich dali ušiť. Keď sme do toho obliekli našich komparzistov, naraz sa domáci začali ozývať a začali nám hovoriť, že tie uniformy boli iné a začali vyťahovať svoje vlastné, ktoré predtým zatajovali."

Skryť Vypnúť reklamu

Aké bolo prijatie toho filmu?
„Veľmi rozporuplné. Hovorilo sa, že je to pľuvanec do vlastného hniezda, že to tak nebolo a Slováci sa správali slušne. Ale doktor Jozef Tiso sa slušne nesprával, paktoval s Nemcami a posielal im Židov. Arizátori sa nesprávali slušne. Len si to nikto nechcel priznať."

Môže sa doba druhej svetovej ešte vrátiť?
„Ja mám ten pocit neustále. Kedysi by som veril všeličomu, len nie tomu, že v Európe sa niečo podobné ešte môže stať. No to, čo sa dialo v Juhoslávii, ma z toho vyliečilo. Pre nás to bol jednotný národ, previazaný príbuzensky. A nakoniec sa vraždili. Nemôžem si pomôcť, ale myslím si, že stať sa môže všetko. Môžem len dúfať, že ľudia majú toľko rozumu, aby sa tomu vyhli."

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  6. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  9. Pomáhajte čítaním
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. Aplikácia, kde z pohodlia domova zlikvidujete škodovú udalosť?
  2. Škola môže vyzerať aj inak!
  3. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  4. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  5. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  6. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  7. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  8. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  9. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  10. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 33 409
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 24 387
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 21 961
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 046
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 774
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 369
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 11 302
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 499
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 484
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 415
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Igor Matovič.
Stĺpček Petra Schutza

Vyklčovanie korupčných vzťahov a sietí v súdnictve stojí za vládu OĽaNO a spol.

Po Víchrici očakávajme Tajfún, prípadne Hurikán.

Peter Schutz.
Predseda vlády SR Igor Matovič (OĽaNO) s testom na Covid-19 počas tlačovej konferencie.

Neprehliadnite tiež

Tomiris (10 r.) sediac medzi dvoma starými mamami, jednou
z Ruska a druhou z Kazachstanu, Tomiris hovorí plynulo oboma jazykmi
Borat.
Adam Sandler. Pýta si 15 miliónov dolárov za film vopred.

Vo veku 86 rokov zomrela beatnická poetka Diane di Prima

Diane di Prima napísala štyri desiatky kníh a jej diela boli preložené do dvadsiatich jazykov.

Ilustračné foto.