Jeho práce sú dnes uložené v Kongresovej knižnici, čo je pocta, akej sa nedostalo žiadnemu žijúcemu americkému fotografovi za posledných 30 rokov.
*30. 12. 1909 - †18. 1. 2011
Vyše stotisíc návštevníkov si v pražskom Mánese pozrelo v roku 1989 nezvyčajnú výstavu Čo je fotografia - 150 rokov fotografie.
„Azda po prvý raz sa na jednom mieste stretli poklady vývoja fotografie celého sveta, aby ukázali skutočný prínos jednotlivých krajín pre rozvoj fotografie" - dočítame sa v katalógu. Na výstave nechýbala ani séria šiestich fotografií Pracujúci ľudia od Miltona Rogovina.
Na inej výstave, v Arabsko-americkom národnom múzeu v Michigane, komisár Williams na vernisáži výstavy Američania z Jemenu v roku 2009 povedal: „Rogovin predstavuje skutočnú hviezdu medzi americkými fotografmi, ktorí sa venujú sociálnemu dokumentu." Cesta na hviezdnu oblohu však nebola jednoduchá.
Tŕnistou cestou poznania
Milton Rogovin bol najmladším synom litovských prisťahovalcov Jacoba a Dory Rogovinovcov. Otec Jacob prišiel do New Yorku v roku 1904 a matka o rok neskôr.
V Manhattane si otvorili obchodík s textilom a domácimi potrebami, neskôr presídlili do newyorského Brooklynu, kde sa Milton narodil. Po skončení strednej školy pokračoval na Kolumbijskej univerzite štúdiom optometrie (očnej optiky), ktoré ukončil titulom bakalár.
Veľká hospodárska kríza poznačila aj jeho rodinu. V roku 1931 obchodík skrachoval a onedlho zomrel Miltonov otec na srdcový infarkt. Milton začal pracovať ako optik. Hospodársky bankrot jeho rodičov a podobný osud desiatok ďalších rodín v čase krízy, primal Rogovina politicky sa angažovať.
V jednom rozhovore v roku 2004 povedal, že skutočné vzdelanie dostal až po skončení univerzity: „Problémy tých mnohých ľudí, najmä chudobných a zabudnutých, ma nemohli nechať ľahostajným. Bol som produktom veľkej hospodárskej krízy, musel som sa politicky angažovať." Začal čítať knihy a články politických aktivistov, navštevoval triedy komunistickej strany New York Workers School a čítal komunistické noviny, kde sa po prvý raz dostal do kontaktu so sociálno-dokumentárnou fotografiou.
V roku 1938 sa presťahoval do Buffala v štáte New York, kde prežil celý zvyšok svojho 101-ročného života. Tam si otvoril vlastný obchod s optikou a zoznámil sa s budúcou manželkou Anne.
Rozhodujúci rok 1942
V tom roku sa oženil, kúpil si svoj prvý fotoaparát a bol povolaný do armády. Slúžil vo Veľkej Británii. Po vojne sa vrátil do Buffala a popri práci robil knihovníka pre miestnu odbočku komunistickej strany. V čase studenej vojny ho vypočúvali pred výborom pre neamerickú činnosť.
V miestnych novinách ho nazvali červeným číslo jedna v Buffale a svoj obchod s optikou mohol zavrieť. Žili zo zárobku jeho ženy, učiteľky. Oddal sa celkom fotografovaniu, Rogovin fotografoval „tých zabudnutých", ako sám vravel.
Začal v roku 1957 sériou fotografií černochov a ich kostolov prerobených zo starých skrachovaných obchodov v Buffale. Počas svojich nasledujúcich výprav do Mexika, Čile (tam išiel na pozvanie básnika Pabla Nerudu), do Španielska, Nemecka a oblastí štátu New York Rogovin vytvoril mnoho silných snímok baníkov, oceliarov a iných robotníkov.
Vydal niekoľko kníh, jedna z nich má titul Zabudnutí. Rogovinove fotografie sú v mnohých múzeách, v Múzeu moderného umenia v New Yorku, v Gettyho múzeu v Los Angeles, vo Victoria and Albert Museum v Londýne či v Národnej knižnici v Paríži.
Poslednú výstavu, bola o Američanoch z Jemenu, mal v roku 2009 v Arabsko-americkom národnom múzeu. Rogovinovu kolekciu vyberali spolu s jeho synom Markom, Milton bol vtedy už na vozíku. Oslávili ňou jeho storočnicu: „Sme nadšení, že môžeme vystaviť jeho originálne fotografie, ktoré s takou precíznosťou vytvoril vo svojej skromnej čiernej komore. Jeho fotografie sú ako vzácne časové schránky - sú bohatou zmesou starých tradícií a módy 70. rokov."
V záhlaví bolo Rogovinove krédo: „Bohatí majú svojich vlastných fotografov, ja fotografujem tých, na ktorých sa zabudlo."
