Názov Mandragora vyvoláva tajomné až magické asociácie, avšak kniha Dáše Čejkovej žiadne prekvapenie neponúka. Iba ak by sme za inovatívny považovali text evokujúci feministické písanie a srdcervúce drámy zo ženských časopisov súčasne.
Autorka po úspechu v literárnej súťazi Poviedka 2003 debutovala novelou Manželka (2004). Po druhej knihe, zbierke poviedok Insektárium (2006), sa prezentuje svojím prvým románom Mandragora.
Hoci je v tejto próze evidentný ironický odstup, (našťastie) nielen od mužského, ale tiež ženského sveta, historky troch priateliek miestami pripomínajú príbehy zo života až do takej miery, že život ani nepresahujú, len imitujú.
Recenzia
Dáša Čejková: Mandragora
Marfa Books, 2010
258 strán
Štyridsiatnička Zuzana po odchode manžela do Ameriky prehodnocuje svoj vzťah k nemu, k rodine, no najmä k sebe. Konečne má priestor na sebarealizáciu (posedenia s kamarátkami, hľadanie milenca v duchu „Nevera ti len prospeje", popíjanie osamote, roznášanie novín, nakupovanie, čítanie návodov, ako ďalej žiť). Kapitoly, ktoré mali byť azda radšej samostatnými poviedkami, hoci sú spojené postavami aj rozprávačkou Zuzanou.
Napriek tomu, že Zuzana hovorí o sebe aj iných v prvej osobe, často to porušuje: nielenže občas počuje hlasy viacerých matiek v sebe, ktoré začnú znieť v knihe stereotypne, ale dokáže sa i na seba pozrieť s nadhľadom. To jej však nebráni, aby sebaironicky nehodnotila situácie ako vystrihnuté z červenej knižnice.
Namiesto mystiky zostala z mandragory v Čejkovej knihe iba príchuť erotiky – Zuzana sa zo sivej myšky mení na atraktívnu štyridsiatničku. Ako inak – pod vplyvom šarmantného milenca, ktorý, tak ako sa náhodne zjavil, rovnakým spôsobom zmizne z jej života.
Po nevydarených dobrodružstvách sa však Zuzana zhodne s autormi príručiek na známom klišé, že „ak chce človek niečo zmeniť, musí začať od seba". Ešte viac ako klišé funguje v Čejkovej románe náhoda: Zuzana po odchode manžela stratí prácu, aby mala uľahčené rozhodovanie, či za ním ísť, podobne zmizne jej milenec, náhodne stretne Irenu a prostredníctvom nej nájde nové zamestnanie atď.
Zuzanino hľadanie samej seba je v Čejkovej románe zobrazené tak povrchne, že podobný efekt ako čítanie Mandragory dosiahneme aj listovaním v ženských časopisoch. Akoby rastline chýbali korene.
Autor: Marta Součková
