Malajzijský tiger sa vracia, v novej knižke opráši komunistický manifest a odhalí čínske konšpirácie.
Španielska polícia obvinila z korupcie milionára Rafaela Gómeza Sáncheza. Zbohatol podnikaním s konštrukčnými materiálmi, šperkami, hodinkami, v Madride založil zábavný park a svoju vilu si zariadil v štýle Bieleho domu. Španieli ho nazvali Sandokan, pretože sa podobá na jeho hereckého predstaviteľa Kabira Bediho.
Knižný ani filmový Sandokan sa už dlho neohlásil, posledné novinky sme o ňom mali v roku 1996, keď sa nakrútilo pokračovanie úspešného talianskeho seriálu Sandokanov návrat. No správy o podnikateľovi z Madridu dokazujú nevšednú životaschopnosť jeho mena. V Španielsku teda stále pretrvávajú vhodné podmienky na to, aby sa dobre predávali aj jeho ďalšie príbehy.
Novú knižku s názvom Návrat malajzijských tigrov napísal Paco Ignacio Taibo II. Pripravil si pre ňu zhruba tento koncept: Sandokan a portugalský dobrodruh Yánez vyrazili po mori do Bornea, kde by mali odhaliť konšpiračné plány tajného čínskeho spoločenstva.
Aby sme to lepšie pochopili, bude hádam dobré vedieť, že rodina Taibovcov bola obeťou Francovej diktatúry a ušla pred ňou do Mexika. Tam Paco dospel a stotožnil sa s ľavicovým hnutím. V denníku El País povedal, že vo svojej knižke oprášil pirátske dobrodružstvá a zároveň aj komunistický manifest.
My poznáme Sandokana ako tajomného romantika a o Yánezovi vieme, že je prešibaný. Také vlastnosti im určil už v roku 1883 taliansky spisovateľ Emilio Salgari. V novej verzii nás prekvapia, ich povahy sa navzájom ovplyvnia, trošičku vymenia a v niektorých dialógoch vraj ani nebude zrejmé, kto je kto.
Taibova fantázia a náklonnosť k ľavicovým hnutiam umožnili ešte čosi: Malajzijský tiger bude súčasne prevtelený Friedrich Engels aj Old Shatterhand. Samozrejme, aj nám to znie divne, ale denník El País sa nad tým vôbec nepozastavuje.
V podstate je však taká reakcia prirodzená. Sandokan vyžaduje istú zhovievavosť, čím je starší, tým väčšiu. V 80. rokoch hviezdil v televíziách, dnes žasneme, aké to bolo pomalé, bez akcie a občas aj bez zmyslu. Kto ešte neprestal nosiť Kabira Bediho na tričku, vlastne dokazuje, že je fajnšmekrom so zmyslom pre menšinové žánre.
Napriek všetkým týmto zvláštnostiam bude logické, keď sa aj nová kniha o Sandokanovi sfilmuje. Môžu to nakrútiť Španieli – alebo znovu Taliani. Oni pred dvomi rokmi odsúdili na doživotie neapolského mafiána Francesca Schiavoneho, ktorého tiež prezývajú Sandokan, pretože má bradu ako on.
