V piatok mala na Malej scéne Štátneho divadla Košice premiéru hra súčasného poľského autora Andrzeja Stasiuka Čakanie na Turka. Je to groteska, ktorá hovorí o tom, ako sme žili a žijeme.Štátne divadlo KošiceAndrzej Stasiuk: Čakanie na Turka. Preklad a dramaturgia: Peter Himič. Scéna a kostýmy: Jaroslav Valek. Hudba: Marián Čekovský.Réžia: Henryk RozenÚčinkujú: Jozef Úradník, Kveta Stražanová a.h., Andrej Palko, Henrieta KecerováAutor clankuStasiukova hra nemoralizuje, ale s vtipom poukazuje na náš stredoeurópsky priestor. Dramaturg a prekladateľ Peter Himič nemal ľahké prispôsobiť silne provokatívny text a posunúť ho na poľsko-slovenské pohraničie. Nejde len o provokáciu v tematickom zmysle (pašeráci, chápanie života a smrti, vytváranie obrazu o sebe a vnímanie národov medzi sebou), ale aj o totálne uvoľnenom jazyku plnom vulgarizmov.
Mohli by ju vyrozprávať na hocakom mieste, kde sa narušil rokmi zabehnutý stereotyp príchodom nových čias. Jej špecifikom však je, že hovorí o hraniciach, ktoré sú pádom komunizmu a otvorením schengenského priestoru zrušené a, v tomto prípade, predané tureckému investorovi.
Recenzia: divadlo
Režisér Henryk Rozen k tomu pristúpil s ľahkou paródiou a hyperbolizovaním. Využíva zápletky, gagy, scénu, telá hercov, hudbu, ale najmä text na vyťaženie maxima z daných situácií.
Zakomponovanie chóru pašerákov do príbehu a ich úloha nonšalantne, vtipne, a nevtieravo kontrovať hercom bola režijným riskom, ktorý, ak ho divák prijme, otvára ďalší rozmer textu. Škoda len, že sú chvíle, keď mu nie je rozumieť. Určite i preto, že chór tvoria väčšinou zboristi opery Štátneho divadla.
V hlavnej úlohe bývalého colníka Edka sa predstavil Jozef Úradník. Kým spočiatku rozohráva postavičku starnúceho, odpísaného poctivca, postupne mu odchádzala hravosť i energia. Herecky treba vyzdvihnúť hosťujúcu Kvetu Stražanovú – jej Marika oživuje ženský element pohraničia. Prvú väčšiu príležitosť dostal Andrej Palko ako naivný o Anglicku snívajúci strážca Patrik. V kontraste k ostatným postavám však miestami vyznieva plocho. Príchod Henriety Kecerovej alias Angely na scénu bol výrazným oživením inscenácie. No a záverečný príchod „tureckého investora“ je len humorným vrcholom.
Skladačkovo poňatá scéna vtipne a v náznakoch predstavuje tzv. územie nikoho a hudba Mariána Čekovského podčiarkuje Stasiukov humorný text.
Predstaveniu by sa dalo všeličo vyčítať. Čakanie na Turka však môže pritiahnuť diváka provokatívnosťou, hravosťou a vtipom, aj keď mu ešte chýba ľahkosť a herecký nadhľad.
Autor: Hana Rodová
