Nová doba! Hlásil britský kráľ Juraj V. svojim potomkom v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Kedysi možno stačilo sedieť na koni a dôstojne prežiť defilé, aby boli reprezentačné povinnosti splnené. Po rozšírení rozhlasového vysielania však pribudla úloha navyše.
Juraj VI. s tým mal problém. Nemohol ovládať médiá strhujúcimi prejavmi, pretože koktal. Prešli nekonečné sekundy, kým jedným slovom nadviazal na druhé, pred čakajúcim davom poslucháčov sa zhmotňovalo jeho nenaplniteľné úsilie a poníženie. Kto bude vidieť nový britský film Kráľova reč, bude cítiť fyzický nepokoj a kŕčovitým zvieraním tela bude zúfalého kráľa povzbudzovať. Nie preto, že by režisér Tom Hooper zneužíval emócie a ťahal ich do extrému. Ale preto, že kráľovo utrpenie nakrútil decentne, citlivo a pritom strhujúco a že Colin Firth to presne takisto zahral.
Dnes je tento film najväčším favoritom na Oscara, má dvanásť nominácií. Aj tak to však Veľkej Británii k veľkému šťastiu nestačí.
Problémy s fašizmom
Je tento film royalistickou propagandou?, pýtali sa napríklad v denníku Guardian. Päťdesiatpäť percent čitateľov si myslí, že nie, časť samotných komentátorov by asi zvolila áno. Z filmu pomaly vyplynie, že Jurajovo detstvo sa minulo so svetom ľudskej náklonnosti a že ani jeho pestúnka sa nepremáhala tváriť, že ho má rada. Im z toho plynú obavy, že rozprávanie o starých zraneniach vyvolá nezaslúžené sympatie.
V mimoriadne ťažkom rozpoložení bol kráľ v septembri 1939, keď musel cez rozhlas povzbudiť ľudí pred vojnou proti fašizmu. Vďaka terapeutovi bol jeho prejav emotívny, rozhodný aj správne prečítaný. Vo filme Toma Hoopera je to zásadná scéna, tí, čo komentujú jej historickú presnosť, však tak trochu kašlú na jej katarzné účinky. Nepresnosti v dátume prvého stretnutia kráľa s terapeutom alebo nejasnosti okolo toho, či sa k nemu kráľ mohol slobodne a bez ochranky voziť taxíkom, ešte považujú za prehliadnuteľné detaily. Skutočný postoj monarchie k fašizmu už nie.
V Guardiane píšu, že Juraj VI. mal viac ako k Churchillovi bližšie k premiérovi Chamberlainovi a jeho politike ustupovania. Spomínajú Mníchov 1938 a pýtajú sa, prečo radšej filmári nenakrútia film o tom, ako Británia zradila Československo.
Trest za monarchiu
Pritom by sa pokojne dalo povedať, že Kráľova reč je len intímnou drámou o traumatizovanom panovníkovi, terapeutovi, ktorý doňho prenikol, videl jeho možnosti a dokázal ho oslobodiť, a o opatrnom priateľstve, ktoré vďaka tomu medzi nimi vzniklo. Do kín však Hooperov film vstúpil ako historická dráma, a preto výhrady historikov nemožno vylúčiť.
Britské médiá okrem toho dostali email z Los Angeles, vraj od „akademického zasvetenca". Tvrdil, že časť akademikov bude počas oscarovej voľby film bojkotovať, práve preto, že sa Juraj VI. proti antisemitizmu jednoznačne nepostavil.
Oproti takýmto vyhrážkam stojí popularita filmov o kráľoch, čo by mohol dokazovať nedávny Oscar pre Helen Mirrenovú za úlohu Alžbety II. vo filme Kráľovná. Cynici si myslia, že Američania sa radi a pobavene pozerajú na to, ako v Británii nepostrehli zmenu čias, a preto sa doteraz musia zaoberať svojou monarchiou.
Šialenstvo na export
V tomto roku to nebude prvýkrát, keď sa Briti dostanú na Oscary vďaka problémom kráľovskej rodiny.
Význam monarchie je dnes otázny, tá britská okrem živenia bulváru inšpiruje aj filmárov. Pred šestnástimi rokmi americkú akadémiu zaujal monarcha, ktorého problémy boli oveľa horšie než obyčajné koktanie. Snímka Šialenstvo kráľa Juraja dostala jedného Oscara, nominovaná bola v štyroch kategóriách (podobne pred piatimi rokmi dopadol aj film Kráľovná v hlavnej úlohe s Helen Mirrenovou).
Film o Jurajovi III. sa odohráva v roku 1788. Excentrický panovník sa zblázni a jeho syn ho chce v parlamente vyhlásiť za duševne chorého. Mohol by tak zaujať jeho miesto, kráľa sa však snaží uzdraviť niekoľko lekárov. V istom momente vôbec nie je jasné, kto vládne krajine.
„Pekne sa usmievajte a mávajte. To je to, za čo vás platia. Usmievajte sa a mávajte," hovorí kráľovná Charlotte svojmu manželovi. Napriek tomu, že to je kostýmová historická dráma, film sa neberie smrteľne vážne. „Do toho, Anglicko, do toho," povzbudzuje sa kráľ stojac nad nočníkom. Práve okolo jeho moču a správne zatočenej stolice sa vedú vedecké dišputy. Je zrejmé, že monarchia bola fraškou už v 18. storočí. (jang)
