Vo filme hrá rečového terapeuta a hoci na to nemá diplom, pomáha kráľovi Jurajovi VI. prekonať koktanie.
Boli časy, keď mal vo filmoch postihnutie Rush. Napríklad v roku 1996 dostal hlavnú úlohu vo filme Žiara. V jednej scéne si na nahé telo hodil kabát, na uši si dal slúchadlá, vyšiel na trampolínu a pri počúvaní Vivaldiho Glorie na nej bezstarostne a šťastne skákal. Hral Davida Helfgotta – geniálneho klaviristu a zároveň schizofrenika. Helfgott sa pri každom tóne, počutom alebo zahratom, stále viac vzďaľoval od skutočného sveta a je fantastické pozerať, akú noblesu k tomu Rush pridal.
O osem rokov neskôr prišiel film Život a smrť Petera Sellersa. Mimoriadne výstižne opísal hraničnú poruchu osobnosti slávneho herca, to, ako nebol schopný prežívať obyčajné veci a ako svojou túžbou po extrémoch devastoval svoje okolie. Geoffrey Rush vtedy záhadne nedostal ani nomináciu na Oscara, preto mu držíme palce, aby sa stalo to, čo v roku 1997, lebo vtedy ho za film Žiara celkom logicky dostal.
