V štrnástom storočí sa v Európe diali také hrozné veci, že je hriech k nim ešte niečo vymýšľať. Film Hon na čarodejnice to robí.Na ceste domov prechádzajú krajinou napadnutou bubonickým morom. Ten maskéri pochopili po svojom – hoci v skutočnosti hnisavé opuchy napádali najmä lymfatické uzliny, teda podpažie, slabiny a krk, vo filme sa im najviac darí na vrchu hlavy. Dezertéri dostanú úlohu dopraviť nebezpečnú bosorku do vzdialeného kláštora a od úspechu tejto misie závisí osud celého kontinentu.
Prívržencov temného stredoveku môže na filme Hon na čarodejnice, ktorý dnes prichádza do kín, odradiť už prvá scéna. Údajné bosorky nielen obesia, ale aj utopia, ale tie v noci ožívajú. Prvky žánru fantasy takto nechtiac ospravedlňujú celú inkvizíciu a týranie státisícov žien katolíckou cirkvou. Ešte väčšiu škodu napáchajú na záver.
Hoj, mor ho!
Priatelia Behmen (Nicolas Cage) a Felson (Ron Perlman) na križiackych výpravách porazia stovky z väčšej časti digitálnych neveriacich, až jedného dňa precitnú a dezertujú, pretože majú pocit, že ich cirkev so svojou svätou vojnou oklamala.
Recenzia/ film
Season of the Witch ,98 minút
Réžia: Dominic Sena.Scenár: Bragi Schut. Kamera: Amir M. Mokri. Strih: Bob Ducsay, Mark Helfrich, Dan Zimmerman. Hudba: Atli Örvarsson. Účinkujú: Nicolas Cage, Ron Perlman, Stephen Campbell Moore, Christopher Lee
Vôbec by neprekážalo, že sa film pohráva s ľudskou poverčivosťou, úroveň poznania bola v tých časoch obmedzená a fantázii sa nekládli žiadne medze. Vyústenie, ku ktorému film smeruje, je však smiešne, a to nielen pre lacne pôsobiace triky.
Kláštorné tajomstvo
Prítomnosť Rona Perlmana odkazuje na filmové spracovanie Mena ruže, kde hral postihnutého Salvatoreho. Aj bez nadprirodzených barličiek a akčných scén v podobnom prostredí nakrútili pôsobivé scény. Meno ruže bolo napínavejšie napriek tomu, že sa celé odohrávalo na jednom mieste, Hon na čarodejnice sa presúva cez dva kontinenty, ale je povrchný. Klipovito nakrútené boje s neveriacimi robia z križiakov neohrozených nadľudí. Kde scenárista zobral v 14. storočí slovo „robotický“, je záhada, každopádne tým vystihol spôsob ich zobrazenia.
Všetko, čo film prácne dosiahne, ťahajú k zemi prvky fantasy. Kde by sa dala na vysvetlenie použiť psychológia, tam nastupujú čary, kde by sa napätie dalo budovať temnou atmosférou, tam sa ľudia menia na príšery, a opuchnuté mŕtvoly na majstrov bojových umení.
Finále filmu v kláštore je už len paródiou a viac než so stredovekom má toho spoločné s generáciou filmárov, čo vyrástla na videohrách. Dá sa predpokladať, že Hon na čarodejnice si vybral stredovek preto, lebo chcel byť desivý, spôsob, akým to robí, je však desivo zlý.
