„L'ART, 1910. Zelený arzén udělal flek na ubrusu bílém jak vejce, rozmačkané jahody! Pojď, popasem se na tom očima." Jana Beňová použila tieto slová v úvode novej knižky. Aj ona bola inšpiráciou. Jej zbierku textov s názvom Dnes si prečítala výtvarníčka Juliana Mrvová. Spojenie spisovateľov s výtvarným umením ju vždy lákalo. Výsledkom pokusov je knižka Deleuze na pláži. A skutočne, dá sa na nej popásť očami.
Obrazy a slová
Princíp je jednoduchý. Sú to vlastne príbehy o obrazoch. Ale oveľa viac sedí, že ide o príbehy obrazov. Siedmi oslovení, ako hovorí Juliana Mrvová, „prevažne ľudia, ktorí okrem iného píšu aj literatúru", prijali pozvanie do ateliérov Tranzit. Tam už čakali dve série obrazov, ktoré zatiaľ neboli vystavené.
Každý si vybral ten svoj a mal voľnú ruku. Andy Hillard, pesničkár známy ako Frank Winter, k obrazu wind napísal text pesničky. Filmová teoretička Mária Ferenčuhová zase prirovnala wind hneď k trom rôznym filmom. Schválne, pamätáte si poslednú scénu Felliniho Sladkého života? Ten dunivý piesčitý vietor, ktorý pohltí akýkoľvek iný zvuk. Mrvovej obraz wind je aj taký. Zjavuje sa na stranách spolu s ostatnými obrazmi uprostred písmen, vykúka spoza nich a zalieza späť do škár. Ako zabudnutý piesok leta, ktorý nájdeme na spodku tašky v októbri.
Ako ďaleko je pláž?
Mrvovej obrazy viseli v novom bratislavskom showroome Max Klinger. Vonku mrzlo, vnútri viseli pláže. „Pláže vyjadrujú istý pocit posledného obdobia. Čiastočne je to o samote – keď je človek len sám so sebou na obrovskej pláži," hovorí Mrvová. Nosný obraz Deleuze na pláži bol prvým zo série. „Kto alebo čo je jeho modelom? Je to ten autor eseje o maliarovi Gérardovi Fromangerovi Gilles Deleuze? Alebo to je ten človek, ktorého ktosi zachytil fotoaparátom meditujúceho na morskej pláži?" pýta sa Daniel Grúň.
Nikto to nezistí. Ostali iba priestory plné roztrhaných škvŕn. Svetlom obrúsené predmety, postavy a priestory, ktoré každý akosi tuší, lebo ich nosí so sebou ako vyblednuté pohľadnice dní. „Má pláž, to je spíše sen, na té skutečné jsem už dlouho nebyl. Ale co na tom, ten sen byl skutečný a občas se vrací," píše Jiří Olič.
Má pravdu. Sny sú skutočné, tak ako sú skutočné obrazy Juliany Mrvovej, jej pláže, ktoré nie sú ničím exotickým. Sú každodennou zastávkou medzi príchodmi a odchodmi, stratami a nálezmi. Do tých pár stránok jej knihy akoby niekto nalial liter mora, more času. Na hocičo, aj na rozmýšľanie.
oyster fields, 150x200cm, 2010
deleuze na pláži, 180x220cm, 2009
construction, 180x200cm, 2009
wind, 2009
