Snímka 127 hodín má šesť nominácií na Oscara a potvrdzuje, že tento rok akademikov najviac zaujali reálne príbehy.
Aký film už len možno nakrútiť o mužovi, privalenom skalou v úzkom kaňone? Jedna postava, žiadne dialógy, minimálny priestor. Čo zostáva? Od čias Londonovho Tuláka po hviezdach vieme, že všetko. Celý svet. Lebo každý si ten svoj nosíme v sebe a vonkajšie okolnosti sú podružné, podstatná je vnútorná sloboda. Dráma 127 hodín je o nej.
Recenzia/ film
127 hodín (USA-Veľká Británia 2010)
94 minút
Réžia: Danny Boyle. Námet: Aron Ralston. Scenár: Danny Boyle, Simon Beaufoy. Kamera: Enrique Chediak, Anthony Dod Mantle. Strih: Jon Harris. Hudba: A.R. Rahman. Účinkujú: James Franco, Amber Tamblyn, Kate Mara, Lizzy Caplan, Clémence Poésy, Treat Williams
Premiéra 3. februára 2010
Prerod človeka
V roku 2003 slávil britský režisér Kevin MacDonald úspechy so športovou drámou Pád do ticha podľa skutočných udalostí o horolezcovi, ktorý po zranení bojoval o holý život v peruánskych Andách. Ďalší britský režisér – Danny Boyle – teraz triumfuje s drámou 127 hodín podľa skutočných udalostí o mladom vyznávačovi extrémnych športov, ktorý po zranení bojuje o holý život v utažskom kaňone Blue John. Takmer totožná téma - úplne iný film.
Tu nejde o poetický majestát hôr ani o meditovanie nad neľútostnou prírodou a silou obyčajného človeka, ale o dramatický zásadný prerod človeka, razantnú zmenu osobnosti. Silný filmový príbeh nadobúda znaky metafory o novej kvalite, dosiahnutej prostredníctvom utrpenia. A bez falošných tónov prvoplánovej popisnosti či tézovitosti, plnokrvne, šťavnato, napínavo, presvedčivo.
Rodák z Manchestru Danny Boyle (1956) sa preslávil bizarnými tragikomickými, sociálne kritickými snímkami z prostredia spodiny Plytký hrob (1994), Trainspotting (1996), no existenciálna téma bezduchého prázdneho života a hľadania falošných cieľov je zrejmá i z jeho filmov Extra život (1997) a Pláž (2000). S výnimkou odbočenia do sféry fantastiky (O 28 dní, 2002 a Sunshine, 2007) bol vlastne hit Milionár z chatrče (2008, osem Oscarov) logickým pokračovaním celoživotnej cesty, nie prekvapivým zlomom.
Ďalší Boyleov film s číslom v názve a prehodnocovaním doterajšieho života v téme nominovali teraz na šesť Oscarov. Nechýba medzi nimi herecký výkon mnohostranne nadaného Jamesa Franca, scenár, hudba a pieseň. Chýba však návrh na ocenenie za kameru a strih, hoci práve tie sa na kvalite podieľajú výraznou mierou. Kameramani obrazom evokujú, ako sa povrchný ľahtikársky frajer v extrémnej situácii mení, láme a dospieva k novej kvalite. Strih tento prerod dynamizuje a dodáva mu pútavosť i presvedčivosť.
Filmová katarzia
Prirodzene, kľúčový je James Franco v hlavnej úlohe. Tridsaťdvaročný herec, ktorý vlani stvárnil Allena Ginsberga v dráme Vytie, zahral ťažký prerod hrdinu ľahko, citlivo a sugestívne.
Celý film je po všetkých stránkach obdivuhodne vyrovnaný. Neuspokojí síce milovníkov akčnej zábavy, na svoje si nepríde ani časť divákov, ktorí bažia po napínavých príbehoch s prekvapivými pointami a tí citlivejší môžu mať pri niektorých záberoch problémy so žalúdkom, ale pre tých ostatných je tu príležitosť zažiť v kine niečo nové, povznášajúce a katarzné.
