Aké zvláštne náhody. Pred dvoma rokmi boli v Slovenskej výtvarnej únii paralelné výstavy, v jednej miestnosti viseli diela Františka Demetera, v druhej Klaudie Kosziby. Teraz ich oboch môžete vidieť znova. Kosziba však Demeterovi kontruje iba na diaľku. Oveľa bližšie má ktosi iný, a dokonca nie je v inej miestnosti, ale presne v tej istej.
Bratislavská Galéria Krokus pokračuje v projekte, prostredníctvom neho predstavuje dvojicu autorov, jedného slovenského a jedného zahraničného. Názov výstavy Sharing a room sa dokonale zhmotnil na vernisáži s desiatkami ľudí. Na druhý pokus však už bolo jasné, kto sa s kým delí o izbu. Figuratívne maľby Christiana BazantHegemarka z Viedne sú cítiť po kresbe, o to viac, že zopár čistých kresieb tu aj visí. Jeho realistické výjavy a situácie stoja oproti maľbám Demetera. Obaja akoby veľmi pilne dotvárali svoje diela k čomusi, čo má blízko k dokonalosti, ale každý úplne iným spôsobom. Kým tie prvé skrývajú priam detsky vykreslené postavy do bezmenných priestorov, druhé ich vytvárajú – priestory a príbehy bez koncov.
A nie je to len tým, že pod každou vrstvou farby sa objavuje ďalšia a ďalšia. Akoby tie obrazy niekde stáli roky, starli a zreli spolu s autorom. Aj tá Kinterova lampa, ktorú Demeter akoby zodvihol z trávy a zasadil do jednej z malieb, to hovorí: Treba si na to posvietiť.