Tajomný tichý Američan vraj prišiel do horského talianskeho mestečka fotografovať prírodu. V skutočnosti je nájomný vrah a výrobca zbraní. V Castel del Monte sa ukrýva po zbabranej zákazke – a pracuje na úprave zbrane pre kolegyňu. No predovšetkým účtuje so životom. A nie je to veselá rekapitulácia. Američan Antona Corbijna je komorná, pomalá, pokojná filmová dráma v znamení osamelosti, smútku a nostalgie.
Je zaujímavé, že ironické kritiky si snímka vyslúžila práve v našich končinách. Poznámky recenzentov, že Clooney film produkoval preto, aby svoje portfólio obohatil o artový film s oscarovými ambíciami, sú scestné, najmä ak si uvedomíme, že čoby producent má na konte diela Insomnia, Temný obraz či Dobrú noc a veľa šťastia (aj réžia). Ako herec svoj rozsiahly register dokázal aj v remaku Tarkovského Solarisu a v Zakázanom ovocí Stevena Soderbergha.
Ťažko si dokážeme predstaviť, že by Clooney chcel imitovať Alaina Delona v novodobej napodobenine pochmúrnej francúzskej kriminálnej drámy zo 70. rokov. Hoci mnohé recenzie Američana charakterizujú práve tak, je absurdné tvrdiť, že ak sa film zakladá na výtvarne štylizovanom obraze, ak dáva priestor dobrému herectvu a sústreďuje sa najmä na psychologickú drobnokresbu charakterov, je napodobeninou. A prečo práve francúzskou, prečo nie hoci Tarkovského?
Pravdou dokonca nie je ani často opakované tvrdenie, že film nevykázal žiadne podstatné zisky. Odhadovaná výška rozpočtu je 20 miliónov dolárov, tržby vo svetových kinách dosiahli 65,5 milióna.
Film je adaptáciou románu A Very Private Gentleman britského básnika a spisovateľa Martina Bootha z roku 1990. Scenárista Rowan Joffe sa pridŕžal predlohy, nijako zásadne do nej nezasahoval, zmenil len zopár detailov, no predsa príbehu dodal tragickejší, pochmúrnejší tón.
Ak spolu s Corbijnom niečo evokujú, ba dokonca na niečo priamo slovami i obrazom odkazujú, je to taliansky spaghetti western. Talian Sergio Leone v polovici 60. rokov oživil stagnujúci americký žáner štylizáciou, minimalizmom a extrahovaným dejom. Príbeh hodný spaghetti westernu realizoval holandský fotograf a autor videoklipov Anton Corbijn v talianskom pohorí Abruzzo s pomocou štylizovaného obrazu, minimalisticky a s dejom, ktorý je priam extraktom príbehov o nájomných vrahoch.
Autorom nenápadnej, ale pôsobivej filmovej hudby je Herbert Grönemeyer, autor soundtracku snímky Jarná symfónia (1983), hudobník, spevák a príležitostný herec. Premyslená je i hra s prevzatou hudbou sofistikovane korešpondujúca s príbehom.
V tomto zaujímavom filme niet náhod, každý detail má svoj význam a presne určené miesto. Azda jediné, čo mu možno vyčítať, je priveľký odstup od reality a z neho prameniaci chlad, lenže je nesporné, že práve o to tvorcom šlo.
