Francois Mitterrand o nej povedal, že má pery Marilyn Monroe a oči Caligulu. Životopisný film Železná dáma sa sústreďuje na jej oči.
Vláda Margaret Thatcherovej poznačila Britániu na dlhé desaťročia. Súčasťou dodnes prebiehajúcich bojov je aj najnovší životopisný film, ktorý začali nakrúcať koncom januára. Železnú lady v ňom hrá Meryl Streepová. Režisérkou je Phyllida Lloydová, ktorá americkú herečku pred dvoma rokmi obsadila do hudobnej komédie Mamma Mia!
Kopanec na rozlúčku
Vládni konzervatívci v lete oznámili, že zrušia Britskú filmovú radu, organizáciu, cez ktorú sa rozdeľujú grantové peniaze. Na konci roka rada ešte stihla rozdeliť peniaze na posledné projekty, jednu z najvyšších súm dostal práve film o Thatcherovej. Už z toho je zrejmé, že k nej nebude príliš prívetivý.
Barónka Thatcherová vo filme (v zhode so skutočnosťou) trpí demenciou a trpko sa pozerá na svoju kariéru. Tá bola pritom závratná. Pochádzala z relatívne chudobných pomerov, jej otec mal malý obchod so zmiešaným tovarom. Napriek tomu sa stala šéfkou strany a prvou britskou premiérkou.
Scenár podľa denníka Telegraph obsahuje scény, kde sa bývalá premiérka rozpráva sama so sebou a nedochádza jej, že jej manžel Denis je už dávno mŕtvy. Jej deti, dvojičky Mark a Carol, boli zdesené, keď sa dozvedeli, akým spôsobom bude zobrazená ich matka. „Vyzerá to podľa nich ako nejaká ľavičiarska fantázia,“ povedal denníku nemenovaný rodinný priateľ.
Oficiálny popis k filmu The Iron Lady (Železná lady) hovorí, že sa zameria na moc a cenu za jej získanie. Zároveň by to mal byť „prekvapivý a intímny portrét neobyčajnej a všestrannej ženy”.
Trauma aj vzrušenie
Podľa zistení sexuológov Margaret Thatcherová patrila v 80. rokoch medzi najčastejšie erotické fantázie britských mužov. Jasne to ukazuje, ako hlboko jej osoba zasiahla tamojšiu spoločnosť. Neraz sa hovorí až o traume. Konzervatívci ju milujú, v severnom Anglicku a v Škótsku, kde zlikvidovala priemysel, ju dodnes nenávidia.
Jej vplyv bol obrovský, zamaskovanou formu thatcherizmu bola ešte aj vláda Blairových labouristov, ktorí sa posunuli výrazne doprava a prišli s agendou ako platené školstvo. Zoznam Thatcherovej nepriateľov je veľmi dlhý, pri atentáte v Brightone sa ju pokúsila zabiť IRA. Premiérka rozobrala základy sociálneho štátu, ktorý Británia po vojne hrdo budovala. Na meno jej nevedia prísť odborári, baníci, pacifisti, komunisti ani eurooptimisti.
Jej reformy (privatizácia, zníženie nákladov štátu, zníženie daní) síce zdvojnásobili nezamestnanosť, no jej popularite pomohol rast svetovej ekonomiky, objav ropy v Severnom mori i nezmyselná vojna o Falklandy.
Thatcherová nastúpila k moci v roku 1979, na Downing Street zostala až do roku 1990. Odchádzala so slzami v očiach, pretože ju neporazila opozícia, ale vlastní stranícki kolegovia. Konzervatívci roky márne hľadali rovnocennú náhradu, aj keď sa pri moci udržali až do nástupu Tonyho Blaira v roku 1997. Pravičiarstvo sa medzitým rozšírilo natoľko, že si ho osvojili labouristi a nedávno zomlelo aj liberálnych demokratov. Vstúpili do vlády s konzervatívcami a rýchle zabudli na všetko, čo mladým a neraz ľavicovým voličom sľubovali.
