Česko-americký dramatik, divadelný kritik a režisér, novinár, esejista, básnik a prekladateľ.
Tak Jiřího Kárneta (24. 1. 1920 - 1. 2. 2011) charakterizoval editor jeho diela Viktor Debnár. Vrátil ho, už takmer zabudnutého, v roku 2007 do českej kultúry. Ako v rozhovore pre Lidové noviny povedal, pri príprave slovníka-antológie venovanej pofebruárovému literárnemu exilu narazil aj na jeho meno. Navštívil ho v New Yorku, kam sa Kárnet presťahoval z Paríža v roku 1952. Mladý Jiří, rodák z Hoříc, študoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzity (až do zavretia vysokých škôl), od roku 1939 bol režisérskym elévom a lektorom v divadlách E. F. Buriana D 40 a D 41, neskôr v Mestskom divadle na Královských vinohradoch, napokon v divadle v Smetanovom múzeu. Ku koncu vojny bol väznený v Nemecku.
Po vojne sa venoval novinárstvu, spolupracoval najmä s Mladou frontou. V roku 1948, hneď po tzv. Víťaznom februári, odišiel legálne do Francúzska, kde mu po jeho prednáške o českom divadle ponúkli miesto redaktora v československom vysielaní Radio France. Hoci sa v Paríži nemal Kárnet zle, myslel si, že v New Yorku ho nebudú stále považovať za cudzinca. V Spojených štátoch sa spočiatku usiloval presadiť scenármi, ktoré s Jiřím Voskovcom ponúkali rôznym televíziám. Neuspeli a tak sa Kárnet vrátil k novinárskej práci. Spolupracoval s Hlasom Ameriky i Rádiom Slobodná Európa, kde dostal redaktorské miesto. Odvysielal zaujímavé rozhovory s Andym Warholom i spisovateľom Steinbeckom. S Pavlom Tigridom spoluzakladal známy štvrťročník Svědectví.
Kárnet vo svojom newyorskom byte stále pracoval, písal postojačky eseje, poéziu, denníkové poznámky. Pre literárny časopis Host vo svojom poslednom rozhovore z roku 2009 povedal: „Písal som veľa, ale väčšinou do zásuvky. To je prekliatie exilu." V Prahe vyšla vtedy jeho kniha Posmrtný denník: Prísne tajná odpoveď Václavovi Havlovi. Je to odpoveď na Havlove otázky, ktoré v roku 1968 položil niektorým exulantom: „Chceli by ste prísť do Prahy na návštevu?" a „Chceli by ste sa tam vrátiť natrvalo?" Kárnet by v knihe, ako povedal, nezmenil nič, čo pred štyridsiatimi rokmi napísal. Bol už Newyorčanom telom i dušou.
FOTO - archív Viktora A. Debnára
