O kríze sa určite nakrúti veľa výpravných a romantických filmov, Margin Call je striedmou drámou o morálnej zodpovednosti.
Nemecký minister financií sa včera večer chystal do kina. Na festivale Berlinale premietali film Margin Call a pre neho mohol byť zaujímavý preto, že je z Manhattanu a že sa v ňom hovorí o talente a peniazoch. „No a ktovie, možno bude pre neho aj užitočný a niečo sa z neho podučí,“ odkázal mu Kevin Spacey, jedna z hereckých hviezd v hlavnej úlohe.
Margin Call je film o konci jedného obdobia a začiatku druhého. Z jesene 2008 a jedného dňa, keď sa ľudia mali dozvedieť, že prišla finančná kríza. Veľa zamestnancov Wall Street vtedy dostalo výpoveď a z firiem odchádzalo so škatuľami s osobnými vecami. Ďalší prístup do budovy mali znemožnený, prišli o služobný telefón a ešte ich pritom snímali spravodajské televízie. Možno nebolo veľa divákov, čo by ich vtedy ľutovali, väčšinou sa s nimi spájal obraz chladných a arogantných osôb, čo si užívali výhľad z mrakodrapov.
Režisér J. C. Chandor hovorí, že ich nemieni súdiť, nakrútil film o bezmennej firme a v podstate len o tom, ako na finančnú katastrofu zareagovali jej šéfovia. Teda tí, čo o zlých správach vedeli prví, sčasti preto, že ich sami spôsobili. Niektorí vtedy mysleli na svoje miesto vo firme, iní zvažovali svoje obchodné schopnosti a boli aj takí, čo mysleli na budúcnosť biznisu a morálnu zodpovednosť.
Toto je téma so zvláštnou príťažlivosťou, niečo ako Titanic, ale je ešte príliš skoro, aby sa v kinematografii podobne romantizoval. Tentoraz z toho nebude ani taký ľudový film, ako o Wall Street nakrútil pred pár mesiacmi Oliver Stone. Margin Call je pomalý triler s vnútornejšou osobnou drámou. Miestami je na odľahčenie ironický, ale v zásade zostáva smutný a stiesňujúci. Prvé hodiny boli pre obchodníkov ako sen: realita bola nepochopiteľná a neuveriteľná, a keďže bola noc, v mrakodrape bolo skoro úplne ticho. To, čo malo prísť s východom slnka, si ešte nevedeli celkom predstaviť.
„Nehovorme, ako bezhranične boli finančníci z Wall Street chamtiví. Problém bol, že celá naša spoločnosť je chamtivá,“ hovorí režisér Chandor. Paul Bettany dostal úlohu sebavedomého a najšikovnejšieho obchodníka firmy, a on s kúskom pochopenia zas hovoril: „Je logické, že bankári myslia na peniaze, to predsa od nich očakávame. Akurát, že svoju mimoriadnu kreativitu použili na to, aby vyrobili viac peňazí, ako bolo v skutočnosti možné.“
Je to teda pohreb kapitalizmu? „To asi nie, možno sme sa len rozlúčili s jednou jeho érou,“ povedal Chandor. „Najviac mi je ľúto mladých brilantných mozgov. Tisíce z nich sa nechali zlákať firmami z Wall Street – a stratili tam svoj čas a svoj život.“
