Je to citlivý a sebavedomý film.
V sobotu večer to v Berlíne vyzerá tak, že najrušnejší spoločenský život je v metre. Ľudia sa húfne presúvajú na obľúbené miesta, do kaviarní, štvrtí a ulíc. Teraz je však v meste festival Berlinale, a tak sa niektorí dali zlákať do multiplexu Colosseum a pozreli si Dom režisérky Zuzany Liovej, slovenský film v hlavnej časti programu. Bolo zážitkom vidieť, že ich táto voľba nezamrzela.
Inteligencia z Východu
Keď Dom hrali pár hodín predtým pre filmových profesionálov, pred kinom stáli organizátorky Ženského filmového festivalu v Bruseli. Zaujíma ich všeličo. To, koľko percent štátnej podpory ide režisérom, a koľko zas režisérkam. Alebo to, ako sú ženy reprezentované vo filmoch, keď ich nakrúti muž, a ako vtedy, keď ho nakrúti žena. Zuzanu Liovú už mali dopredu vyhliadnutú. „Ideme sa na film pozrieť už tak trochu pozitívne zaujaté. Kedysi som spolupracovala s Dušanom Hanákom, a bola to bomba. Odvtedy je pre mňa slovenská kinematografia čímsi špeciálnym,“ vravela Marie Vermairen.
Bola to svetová premiéra Liovej filmu, predtým sme poznali len jeho podtitul: Sen nedokonalého muža o dokonalej rodine. V jeho predstave je dom symbolom spoločného života niekoľkých generácií a ťažko sa mu prijíma, že jeho dcéry majú iné predstavy o živote. V katalógu festivalu písali, že Dom je príkladom inteligentnej kinematografie z východnej Európy, a mali pravdu. Zuzana Liová nakrútila sebavedomý film, ktorý nie je zaťažený tým, že musí byť moderný a aktuálny - a predsa ním je. Dôverovala jednoduchej, priamočiarej generačnej téme a subtílne ju rozvinula do citlivého celku s vyzretým názorom. A to pred tým nakrútila len jeden televízny film, podobne postavenú drámu Ticho.
„Je to dobrý, pekný film,“ vravela po projekcii belgická dramaturgička Rita van Gool. „Miestami bol možno trochu pomalý, ale to je v sociálnych filmoch práve autentické.“
Čo videli Nemci
Diváci z neskoršieho sobotňajšieho predstavenia boli ešte srdečnejší. Tlieskali, výskali, pískali, nadšene uvítali režisérku, českého herca v hlavnej úlohe Miroslava Krobota, Táňu Medřickú i mladú študentku z VŠMU Judit Bardos. Zuzana Liová vravela, že Dom dokončila len pred dvomi týždňami a zo spoločenského života na Berlinale bola trochu vystresovaná. To asi spôsobilo, že pri diskusii s divákmi bola opatrná, skromná a stručná, hoci ju Nemci pri každom slove evidentne povzbudzovali a odmenili by ju potleskom, nech by asi povedala čokoľvek.
Dom je film o vnútornom svete rodiny a o skrývaných svetoch jej členov. Nakrúcal sa pri Novej Bani, ale možno by nebol iný, keby bol z veľkého mesta. Zaujímavé, že nemecké publikum v ňom napriek tomu odčítalo najmä sociálnu a ekonomickú linku, a aj sa na to opatrne pýtalo. Videlo vo filme chudobu a pričítali to komplikovanej slovenskej transformácii zo socializmu. „Postava Imricha je príkladom človeka, ktorý sa ešte socialistického myslenia nezbavil. Stavať domy bola kedysi jediná cesta, ako sa realizovať. Keď prišla revolúcia, už bolo príliš neskoro, aby rozmýšľal inak,“ povedala Liová.
Nová generácia
Na Berlinale dostal Dom päť premietacích časov, všetky sa rýchlo vypredali. Keď príde do našich kín (malo by to byť na jeseň), prinesie so sebou novú generačnú aj režisérsku výpoveď, a hádam si ho všimnú aj naši diváci.
Česko–slovenská nová vlna
Filmový festival Berlinale sa ešte len začínal, a denník Berliner Zeitung už venoval trištvrte strany česko-slovenskému filmu.
Ako si nemecký denník Berliner Zeitung sám priznal, trochu odvážne konštatuje: „Prichádza taká malá nová česko-slovenská vlna.“ Prajný optimizmus v ňom vyvolalo, že v hlavnom programe sú až tri filmy z českej a slovenskej produkcie.
Okrem snímky Zuzany Liovej Dom sa premieta dokument Nesvadbov. Češka Erika Hníková ho nakrútila na východe Slovenska, hľadala tam mladých, čo si nechcú alebo nedokážu založiť rodinu a angažovaný starosta to chce zmeniť. V Berliner Zeitung napísali, že to pripomína Formanove rané filmy, Konkurz a Hoří má panenko. Ale to nie je veľmi presné. Nesvadbov je skôr ukážkou nového úkazu v česko-slovenskom dokumente. Je mainstreamom, ktorý chce najmä zabávať.
Koncom týždňa sa v Berlíne premieta autobiografický film Václava Kadrnku Osemdesiat listov. Vychádza z korešpondencie jeho rodičov, ktorým do života zasiahla emigrácia do Anglicka. Zo slov režiséra vyplýva, že to bude úprimnejší a citlivejší film, pretože v ňom chcel zachytiť tichý smútok odlúčenej lásky.
V magazíne Hollywood Reporter si okrem toho všimli, že medzi novú vlnu z krajín bývalého Československa treba prirátať aj debutanta Václava Havla. Na festivalovom filmovom trhu prezentujú jeho film Odchádzanie. Výsledok je ešte nejasný, ale správa je dôležitá. Havel sa s ňou dostal na prvú stranu.
