V mladosti urobil španielsky režisér Luis Buňuel spoločenský pokus. Prezliekol sa za robotníka a šiel sa von poprechádzať. Žiadne dievča sa na neho ani nepozrelo – bol pre ne neviditeľný.
Jeho taliansky kolega Gianni di Gregorio teraz nakrútil čosi podobné, akurát, že v jeho filme Gianni a ženy nejde o robotníka, ale o šesťdesiatročného muža v dôchodku. Každý deň chodí so svojím psíkom do parku, nakupuje pre svoju susedku, prosí svoju mamu o peniaze na zaplatenie nájomného, komunikuje s nezamestnaným frajerom svojej dcéry, ktorý sa im nasťahoval do bytu – a robí to všetko spokojne a rád, až kým mu kamarát nepovie, aby sa znovu zamiloval. Že na to, aby sa opustil, je ešte čas. Skúsi to a začne sa teda pozerať okolo seba: Kto by sa ešte mohol do neho zaľúbiť?
Prípad pre psychiatra
Film mal premiéru v špeciálnej sekcii Berlinale. Deň po nej sme sa s Gianni di Gregoriom stretli, bol práve v hlbokej úľave, že premietanie dopadlo dobre a už z neho opadávala nervozita. Nemal to jednoduché: sám hrá hlavnú úlohu, a najmä, napriek veku, je to len jeho druhý celovečerný film.
Debutoval pred necelými tromi rokmi s filmom Sviatočný augustový obed. Na festivale v Benátkach ho vyhlásili za najlepší debut, zvíťazil na festivale v Londýne aj v Bratislave. Bol to úžasný autobiografický príbeh. Gianni raz zase nemal na zaplatenie nájomného, tak ho majiteľ bytu požiadal o službu. Musel sa na tri dni postarať o jeho deväťdesiatročnú mamu, absolútne sviežu, náročnú ženu s jemne buržoáznym spôsobom života, a jej dve kamarátky. Vo filme Gianni a ženy sa k postave mamy vrátil, čím naznačuje dôležitosť, akú mala v jeho živote.
Dokonca si myslí, že ona tak trochu spôsobila, že vo filme debutoval tak neskoro: „Pôvodne to mala byť len malá postava, postupne však rástla a rástla. Kamarát psychiater sa mi smial. Kedy zomrela tvoja mama? Pred pätnástimi rokmi, odpovedal som mu. Tak to si len myslíš, zvolal, tá ešte nezomrela! V Taliansku veľmi závisí od mám, aký budete mať vzťah so ženami. Možno by som o tom nakrútil film aj skôr, ale bol som jediný syn. Musel som jej splniť veľa želaní a na podobné zábavky som nemal čas.“
Veľmi cool mesto
No, nie je celkom pravda, že s filmom začína. Má filmové vzdelanie, je scenárista (a napríklad je spoluautorom adaptácie knižky Gomorra od Roberta Saviana) a už dávno skúšal herectvo. Jediný problém bol, že ho zo skúšok na Hamleta aj Mackbetha poslali so smiechom domov s tým, že je rodený komik.
Dôchodca z filmu Gianni a ženy však nie je smiešny pán. Je to rozumný a nežný muž, ktorý nakoniec pochopí, kde je jeho miesto a dokáže si pritom opatrne ponechať svoje sny.
Gianni di Gregorio je navyše príkladom šarmantného elegána, ktorého by bola škoda a smola prehliadnuť. Upozorňujeme teda, že keď bude príležitosť, vychystá sa na Slovensko. Vraví, že Bratislava je „veľmi cool“ a že v nej bol šťastný.
