Jej tvorcovia ju uviedli nanovo, ako avizovali. Keďže retardovaný grantový systém v slovenskej kultúre spôsobuje, že finančné príspevky sa v danom roku prideľujú na poslednú chvíľu (ak sa vôbec nejaké pridelia), iná možnosť ako premiérovať stále nedokončené dielo ani neexistuje. Typ autorského divadla to nesie dobre.
Hra Napichovači a lízači má upravené dialógy niektorých hercov, ktoré pridali na charakteristike ich postáv. Inscenácia dostala nový výzor v podobe výtvarne skvelo zvládnutej scény (len škoda, že si ešte viac nezahral nápaditý bežiaci pás). Kostýmy sa tematicky zjednotili, vynikla výborná hudba v spojení s videoprojekciou. Výprava mala jednoducho šmrnc, podčiarkujúc fádny, čiernobiely svet firemných kultúr, ktoré z človeka robia robotickú obludu. Absurdnosti korporátnej identity sú vykreslené hrozivo až katastroficky.
Téma nesie už sama v sebe istý chladný náboj. Ten cítiť. Dialógy sú šťavnaté a vtipné, no atmosféra ich prebíja, groteska však rozhodne nie je mŕtva. Ide o poctivý divadelný počin, zručne hĺbajúci nad aktuálnymi existenciálnymi problémami, s ktorými sa spoločnosť nedokáže vyrovnať. Zabavíte sa, a možno sa tam aj uvidíte.
