Druhý disk dvojCD ponúka „utajený“ album s pôvodnými nahrávkami.
Keď v roku 1973 vyšiel singel s baladami Išlo dievča po vodu a Býval v horách jeden mlynár, zdalo sa, že folk dostane zelenú aj na Slovensku. To, pravda, vtedy nikto netušil, že jeho interpretka Zuzana Homolová si na ďalšiu platňu počká šestnásť rokov.
Za ten čas sa odohralo všeličo – množstvo oficiálnych a neoficiálnych koncertov, členstvo v českom pesničkárskom združení Šafrán i úzka spolupráca s jeho slovenským pandantom, združením Slnovrat a jeho protagonistami; účinkovanie v SND, ale aj zákazy vystúpení; nadšené recenzie renomovaných kritikov, ale i výpady z tábora ortodoxných folkloristov.
Napriek svojmu nespornému postaveniu na vtedajšej československej scéne o vlastnej platni mohla len snívať – jej meno sa niekoľkokrát objavilo v dramaturgickom pláne, aby vzápätí bolo nahradené menami iných spevákov, na ktorých si už dnes nikto nespomenie.
Excelentní spoluhráči
Keď sa v roku 1988 v Opuse podarilo presadiť návrh na LP platňu Čas odchádza z domu a padlo rozhodnutie oprieť sa o Vladimíra Mertu ako o producenta, bolo jasné, že proces jej prípravy nebude úplne bežný. Na začiatku boli nahrávky, ktoré Homolová nahrala len s akustickou gitarou, a tieto podklady ďalej slúžili pre Mertu ako základný materiál.
Mená spoluhráčov sa už vtedy čítali ako heslá z encyklopédie - Jan Hrubý, Vojtěch Havel, Vladimír Veselý, Alan Vitouš, Milan Tedla...
Ohlasy na platňu boli zmiešané. Na jednej strane nadšenie z dlho očakávaného albumu prvej dámy slovenského folku obklopenej menami, ktoré vždy znamenali najvyšší punc muzikantskej i ľudskej kvality.
Na druhej strane zaskočenie z netradičného výsledku a opulentnej zvukovej hostiny, ktorou Merta prevrstvil dovtedy obvyklý obraz krehkej pesničkárky-sólistky s gitarou. A to pritom už pred vydaním prešli skladby zvukovou redukciou pôvodnej nahrávky.
Sophiina voľba
Keď sa české nakladateľstvo Galén rozhodlo vydať reedíciu albumu, nikto netušil, že zdanlivo jednoduchý krok sa zmení v takmer neriešiteľný rébus. Medzitým totiž Merta objavil vo svojom bezodnom archíve pôvodné pásy albumu s kompletnými zvukovými stopami a vydavateľ bol postavený pred Sophiinu voľbu – ktorý z dvoch albumov vydať? Ktorý z nich je vlastne autentický? Ten, čo vyšiel oficiálne, aj keď v zvukovo zredukovanej podobe, alebo ten pôvodný, zvukovo i aranžérsky bohatší, ktorý však nikdy nevyšiel?
Výsledkom je netradičný počin – dvojCD s oficiálnou opusovskou nahrávkou na jednom disku a s druhým diskom ukrývajúcim doteraz „utajený“ album. Obe nahrávky sa líšia v detailoch, občas aj v podstatných aranžmánoch, spoločný je však bohatý zvuk a farebné aranžmány ľudových balád i pôvodných autorských piesní. A že pravý folkový pesničkár sa má sprevádzať len na gitare? To dnes už naozaj nikto nerieši.
Autor: Miloš Janoušek
