Výtvory sochára, ktorý sa pomiatol. Ale aj umelecké diela a atrakcia, ktorá má potenciál a Bratislave raz azda naláka turistov, tak ako Prahe Kafka a Golem. Škoda, že film Čas grimás to naplno nevyužil.
Franz Xaver Messerschmidt láka svetových znalcov baroka a jeho charakterové hlavy nemajú obdoby. Bol dvorným sochárom Márie Terézie, do Prešporka sa presídlil, keď uňho prepukla duševná choroba. Tu ho spoznal vynálezca Kempelen, možno aj rabín Chatam Sófer a práve tu tvaroval svoje slávne hlavy.
Historicky dôsledne
Motív zostáva nejasný. Legenda, že strúhal grimasy, aby zaklínal zlého ducha, nahráva verzii, že umelca na konci života ovládala schizofrénia. Toľko história. Súčasnosť pozná jeho diela ako vzácnosť, ktorú nájdete aj v Louvri, no väčšinou v rukách súkromníkov, ktorí ich málokedy ponúkajú na predaj.
Aj film Čas grimás otvára hovoriaca hlava (bez grimasy). Znalkyňa z aukčnej siene Sotheby`s v Londýne spomína prípad predaja: „Vyvolávacia cena bola 300- až 500-tisíc dolárov, no napokon sa predala za neuveriteľných 4,8 milióna!“ A to je aj záber, ktorým sa súčasnosť vo filme končí. Režisér Peter Dimitrov ponúka dôsledne historický príbeh sochára, pre susedov kacíra, čo obcuje s diablom.
Génius a genius loci
Hodinový príbeh spája viacero generácií tvorcov. Spoluautorom scenára je Dušan Mitana, kameru mal na starosti Dodo Šimončič, sochára zahral Marek Vašut. O to viac prekvapí, že to celé škrípe.
Darmo chváliť nápad, tému a ceniť si scenár, ak máme pred sebou jediné. Výsledok. Fikciu, ktorá buď funguje, alebo nefunguje. Historický film znamená ohromné úsilie a svet, v ktorý musíme uveriť. Ostatné je v druhom pláne. Že u nás pohoreli historické filmy s lepším rozpočtom, je známe, lenže Času grimás nikto žáner nevnucoval. Možno by stálo za to, nakrútiť radšej dokument (trebárs polohraný) alebo pridať animácie - medzihry a v nich busty rozhýbané na spôsob Jana Švankmajera.
Takto máme metaforu o údele umelca vyrozprávanú prekvapivo doslovným spôsobom. Zvuky syntiakov, prepálené efekty a únavné tlačenie na pílu zrážajú inak zaujímavý scenár niekam medzi televíznu inscenáciu a video z dejepisu pre stredné školy. Okato trojjazyčný Prešporok a ľubozvučná slovenčina arcibiskupa z Ostrihomu sú potom kontrasty, ktoré vlastne prekážajú najmenej.
Nie je to zlý televízny film ani výchovný portrét umelca, na akom by hlavné mesto dokázalo založiť promo. No lepším príspevkom k téme Messerschmidt zostáva kniha Epizóda 97. V tej sochára génia s geniom loci Bratislavy prepojil rodený Pražan Egon Bondy.
