Slovenská filharmónia prezentovala Hatríka, Haydna a Rachmaninova.
V historickej budove SND zneli v závere týždňa skladby klasicizmu, romantizmu a 21. storočia, pod taktovkou stáleho hosťujúceho dirigenta Leoša Svárovského.
Úvod patril Jurajovi Hatríkovi a jeho symfonickej poéme Litánie okamihu. Skladateľa inšpirovala rovnomenná báseň Artura Lundkvista. Švédsky autor v nej okamih predstavuje ako „to jediné, čo máme a čo nepretržite strácame“. Hatríkovu skladbu v roku 2001 odpremiérovala práve Slovenská filharmónia s dirigentom Ondrejom Lenárdom. Poslucháča zaujme najmä pestrá inštrumentácia vyjadrujúca tok času, ktorý nie je možné vrátiť.
Poetiku 21. storočia vystriedal viedenský klasicizmus reprezentovaný dielom Josepha Haydna. Koncert pre violončelo a orchester D dur Hob. VIIb:2. interpretoval Danjulo Ishizaka, violončelista nemecko-japonského pôvodu. Koncert vyznel presne v duchu autorovej „romantizujúcej“ koncepcie tejto skladby, ktorú Ishizaka hral s maximálne precíznym výrazom.
Záver večera patril opäť inšpirácii poéziou a symbolike času. Kompozíciu Zvony op. 35 vytvoril Sergej Rachmaninov na motívy básne E. A. Poea – zvony ako symbol plynutia ľudského života.
Pôsobivé symfonicko-vokálne dielo dalo priestor sólistom (Eva Hornyáková, Tomáš Juhás a Sergej Tolstov) aj Slovenskému filharmonickému zboru. Zbormajsterka Blanka Juhaňáková opäť potvrdila obdivuhodné dispozície tohto telesa, ktoré v symbióze s orchestrom ponúkli strhujúci zážitok.
Autor: Zuzana Zajacová
