Hoci v Iráne sedia režiséri vo väzení, Asghar Farhadi si dovolil nakrútiť rodinnú a spoločenskú drámu o potrebe zmeny. Za film Nader and Simin, a Separation získal v Berlíne Zlatého medveďa.
BERLÍN, BRATISLAVA. Iránsky režisér Asghar Farhadi predstavil v Berlíne svoj film Nader and Simin, a Separation a vzápätí sa postavil pred festivalové publikum. Nevnímal potlesk len ako svoju pochvalu. Tíško a dôstojne ďakoval za každé slovo, spomienku, ktorá na Berlinale patrila jeho kolegovi a priateľovi Jafarovi Panahimu.
Panahiho pred pár týždňami odsúdili v Iráne na dvadsať rokov väzenia, tak dlho sa nebude môcť vyjadriť, nakrútiť film alebo sa pozrieť, kam dospela svetová kinematografia. Rozsudok mu zabránil prísť aj do Berlína, kde mal byť členom poroty. „Naša spoločnosť ešte zďaleka nie je moderná, ale ľudia už začínajú moderne myslieť,“ vravel namiesto neho Asghar Farhadi.
Jeho dráma Nader and Simin, a Separation nakoniec v Berlíne zvíťazila. Na prvý pohľad to vyzerá ako politické, kolegiálne a sentimentálne rozhodnutie zvyšku poroty, a možno aj naozaj je. Nie je to však dôležité, pretože tento film je silný a komplexný príbeh, vyrozprávaný odvážne a zároveň opatrne.
Rozvod je len na začiatku„Neviem a nehovorím, či je dobre, alebo zle, že sa dnes Iránci môžu slobodne rozhodnúť pre rozvod a že to robia často,“ povedal Asghar Farhadi. Nezdá sa, že toto by mala byť tá zmena, ktorú iránska spoločnosť najviac potrebuje, v jeho filme však mnohé zásadné veci symbolizuje ona. Na začiatku príbehu získali Nader a Simin povolenie vycestovať z krajiny. Potom však Nader zistí, že jeho otec je chorý a zaváha. Tým, že sa rozhodne pri ňom zostať, sa vedome a dobrovoľne pripútava k starej generácii a tradíciám, ktoré už časť Iráncov považuje za prekonané. Simin odmieta zostať s ním, myslí na budúcnosť svojej dcéry a tú si dokáže spojiť len so slobodnejšou krajinou.
Plynulo, pomaly sa vo filme objavujú nové detaily z ich života a charakterov. Asghar Farhadi ich vyťahuje nenásilne a nedá sa pritom jednoznačne rozhodnúť, na ktorej strane je morálka, pravda, spravodlivosť, a čo je dané politikou, náboženstvom alebo tradíciou.
„Dnes je naše myslenie komplikovanejšie ako kedysi, nedajú sa naň už aplikovať staré normy. Moderný človek má veľa rôznych vnútorných konfliktov a vyrieši si ich len tak, ak sa pojmy ako náboženstvo, viera, pravda či morálka nanovo a jasne zadefinujú. Bez toho nebude ani možné súdiť ľudské činy,“ vravel režisér.
Utekali do kinaPred dvomi rokmi bol Asghar Farhadi v súťaži Berlinale tiež, s filmom About Elly získal Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu. Nebol to komerčne veľmi úspešný film. Je možné, že Nader and Simin, a Separation dopadne inak. Už počas festivalu ho kúpili viaceré svetové distribučné spoločnosti. A keď z neho zostali novinári a kritici unesení, ľudia sa utekali postaviť do radu pred pokladnice. Po pár hodinách už boli frustrovaní, lístkov viac nebolo.
Zabudnete,
že je to film
V Berlíne sme mali film Dom a jeho režisérku chválili prestížne časopisy.
Nemci poznajú socializmus a pamätajú si, že stavanie domu nahrádzalo túžbu po nezávislosti. To však nebol jediný dôvod, prečo tak nadšene tlieskali filmu Dom od mladej slovenskej scenáristky a režisérky Zuzany Liovej. Slovenská kinematografia sa tak dostala do hlavného programu Berlinale a po čase sme zase raz mohli byť hrdí.
„Film Dom je taký pevný a intímny ako jeho názov,“ napísal The Hollywood Reporter. Generačný príbeh o rôznych životných predstavách (otec stavia svojim dcéram dom, aby ich zabezpečil, ony to však vnímajú ako zamaskované väzenie) vraj na papieri nepôsobí nijako zvláštne. „Mohol by byť z toho aj zbytočne ťaživý film,“ píše ďalej, „v rukách Liovej však taký nie je.“ Nebol prvý, kto ju prirovnal k anglickému klasikovi Kenovi Loachovi a okrem toho si všimol, že Liová pozná svoje postavy zvnútra i zvonka. „Kameru vie postaviť tak, aby ukázala ich najjemnejšie gestá, a aby sme pritom zabudli, že sa pozeráme na film.“
Variety zvolilo prirovnanie k českým režisérom, k Alici Nellis a Bohdanovi Slámovi. Aj Liová dokáže „premeniť drobné chvíle z každodenného života na čosi univerzálne“. Dom považuje za perfektne vystavanú súčasnú drámu. Do našich kín príde Dom na jeseň a Variety píše, že v ňom uvidíme „citlivo odpozorovaný a inteligentne nakrútený realistický príbeh o generačnom konflikte“.
Kristína Kúdelová
VíťaziZlatý medveď za najlepší film: Nader and Simin, a Separation (Nader a Simin, odlúčenie), IránVeľká cena poroty: A Torinói Ló (Turínsky kôň), réžia Béla Tarr, MaďarskoStrieborný medveď pre najlepšieho herca a najlepšiu herečku: Spoločne pre všetkých hlavných mužských a ženských predstaviteľov filmu Nader a Simin, odlúčenieStrieborný medveď za najlepšiu réžiu: Ulrich Köhler za film Schlafkrankheit (Spavá choroba), NemeckoNajlepší scenár: The Forgiveness od Blood (Odpustenie krvi), USA/AlbánskoNajlepší hraný debut: On the Ice (Na ľade), USACena Alfreda Bauera pre film otvárajúci nové perspektívy: Wer wenn nicht wir (Kto, keď nie my), NemeckoCena za vizuálny dojem: El premio (Cena), MexikoCena divákov pre hraný film: También la lluvia (Dokonca dážď), ŠpanielskoCena divákov pre dokument: Im Himmel, Unter der Erde. Der Jüdische Friedhof Weissensee (V nebi, pod zemou. Židovský cintorín Weissensse), NemeckoCena čitateľov denníka Der Tagesspiegel: Nesvatbov, réžia Erika Hníková, Česká republikaČestný Zlatý medveď za celoživotné dielo: Armin Mueller–Stahl, Nemecko
