Jurský park (1993)
V tomto roku do kinosál húfne mierili rodiny s deťmi. Nepritiahla ich rodinná komédia, chceli si užiť atrakciu s porciou hrôzy. Na vlastné oči vidieť praveké jaštery oživené digitálnou technológiou. Dinosaury si režisér Steven Spielberg určite nevybral náhodou. Lepšie ako prerastené opice alebo vymyslené príšery pasovali k tomu, čo bolo zmyslom atrakcie. Príbeh vedcov a ostrova, kde z DNA šľachtili vyhynuté druhy, bol totiž príbehom samotného filmu a jeho režiséra, ktorý jaštery bažiace po krvi vyšľachtil prostriedkami filmu na plátne.
Bol to prvý skutočne globálny megafilm. Prvý valcoval trh na Západe a nemal prekážky ani na Východe po páde železnej opony. Kampaň nemala precedens a ako píšu autori knihy Dejiny filmu, Spielberg nehodlal nič zanedbať. Do poslednej chvíle udržiaval napätie a ani ukážky nemali prezradiť, ako budú dinosaury vyzerať. Suveníry, sladkosti, počítačové hry, komiksy, nálepky – to všetko zahŕňal marketing, aký predtým pri uvedení filmu nemal obdobu. Tržby z kín, ale aj požičovní videa a káblovej televízie prekonal až o niekoľko rokov Titanic.
Pravda však je, že ako veľmi Jurský park poznamenal vkus publika, tak rýchlo aj zostarol. Nasledoval osud mnohých filmov založených na novej technológii. Inovácia zovšednela a rozšírila sa ako štandard, ktorý sa s úspechom podarilo prekonať. Koho dnes ešte vzrušuje krvilačný tyranosaurus, keď máme poruke Avatara?
Dinosaury na nálepkách, sušienkach, v počítačovej hre. Taký premyslený marketing
dovtedy svet filmu nezažil. Premiéru Jurského parku zvestovalo logo s dinosauriou
kostrou, podobu jašterov do poslednej chvíle tajili
Schindlerov zoznam (1993)
Rok 1993 v kinách patril Stevenovi Spielbergovi. Do kín prišiel nielen Jurský park, ale aj čiernobiela dráma z obdobia druhej svetovej vojny toho istého režiséra. Rozprávala príbeh podnikateľa z krakovského geta, ktorý sa pokúšal pred deportáciami ochrániť svojich zamestnancov – židov. Prelomové bolo, že z hrôzostrašnej témy, akou bol holokaust, dokázal vyrobiť komerčne príťažlivé kino.
Dodnes mu to mnohí vyčítajú. Ako tvrdia, nie je morálne zarábať na ľudskej tragédii podľa skutočnej udalosti. Navyše, happy end filmu vlastne katastrofu zahládza. Obetí, ktoré nemali šťastie, vraj bolo nepomerne viac ako tých, ktorí mali záchrancu – Oskara Schindlera. A kto o nich nakrúti hollywoodsky trhák? Zaujímavosťou je aj obvinenie, ktoré na Američana vytiahol Juraj Herz. Slovenský filmár tvrdí, že scény z koncentračného tábora Spielberg v skutočnosti okopíroval od neho, z československého filmu z osemdesiatych rokov.
Dnes už dobre vieme, čo nasledovalo v roku 1994, keď Spielberg ovládol udeľovanie cien Americkej filmovej akadémie. Vizuálne a zvukové efekty si rozobral Jurský park, Schindlerov zoznam ocenili siedmimi Oscarmi vrátane sošky pre najlepší film, režiséra a scenár. S holokaustom to od tých čias v strednom prúde skúšali mnohí vrátane lepších aj horších pokusov u nás a v Česku. Keby to neznelo tak škaredo a cynicky, dalo by sa tvrdiť, že z druhej svetovej a nešťastných deportácií vyklíčilo niečo ako filmová móda.
Je možné v Hollywoode v roku 1993 nakrútiť čiernobiely film? Schindlerov zoznam
pobral sedem Oscarov. Priemyselníka Schindlera a jeho skutočný príbeh stvárnil
Liam Neeson (vpravo), vedľa neho režisér Steven Spielberg
Pulp Fiction (1994)
Kultom dnes nálepkujú kadečo, lenže tých skutočne kultových filmov je málo. Pulp Fiction je výnimka a azda zo všetkých filmov dekády najlepšie stelesňuje výraz cool, mimochodom, tiež typický pre deväťdesiate roky. Zaujímavý je dosah filmu mimo plátna, do sveta módy a hudby. Dodnes je na turné kapela s repertoárom á la Pulp Fiction a po kluboch natrafíte na štýlové párty, kde fanúšikovia vystrojení za gangsterov vykrúcajú tanečnice zastrihnuté podľa herečky Umy Thurman.
Nie je v tom nič zvláštne, uprostred deväťdesiatych rokov bol Pulp Fiction filmom – zjavením. Na plátno uviedol nájomných zabijakov, ktorí citujú Bibliu a vedú siahodlhé dialógy, často o úplných banalitách. Z filmových hlášok mnohé priam zľudoveli. Podobný úspech zaznamenal soundtrack – hudba z filmu sa stala notoricky známou a album s ňou je výbavou azda každej priemernej domácnosti.
Výčitky na adresu filmárov poznáme. Najviac sa spomínajú vulgarizmy, brutalita, zobrazené násilie. V mnohom majú pravdu. Ihla v srdci alebo automobil znečistený ľudským mozgom nepatria k záberom pre citlivé povahy, faktom tiež je, že neslušné slovo na „f“ tam zaznie dohromady 27-krát. Isté je, že film publiku posunul prah citlivosti a Tarantina definitívne preslávil. Dodnes sa mnohým spája práve s týmto filmom, hoci odvtedy (aj predtým) tento režisér nakrútil ďalšie, možno lepšie kusy.
Pulp Fiction je zvláštny film aj z iného hľadiska. Vznikol mimo Hollywoodu a stál osem miliónov dolárov, no na celom svete zarobil viac ako dvesto miliónov. Najúspešnejší nezávislý film dekády zotrel aj ďalšie hranice. Za scenár má Oscara, z artového festivalu v Cannes hlavnú cenu a netreba zabúdať, ako sa zapísal do popkultúry. Je teda prirodzené, koľko otázok so sebou priniesla táto čierna gangsterka a akými istotami otriasla. Čo je v umení nízke a čo vysoké? To je naozaj možné z poklesnutých foriem a z braku vyšľachtiť niečo hodnotné? Pulp Fiction je kultom a asi ním aj zostane. Bez ohľadu na to, ako veľmi budeme na tento ošúchaný výraz alergickí.
Kto nevidel Pulp Fiction, nezažil deväťdesiate roky. Režisér Quentin Tarantino
(na snímke s obľúbenými hercami v popredí) rád plní filmy odkazmi na iné filmy.
Volali ho „magor z videopožičovne“
FORREST GUMP (1994)
V deväťdesiatych rokoch ešte herci nezískali Oscary za hrdinu – homosexuála. No na plátne diváci akceptovali inú menšinu. Začal to film Rain Man z konca osemdesiatych rokov, kde sa Dustin Hoffmann presvedčivo vtelil do postavy s mentálnym postihnutím. O pár rokov to ďalej dotiahol Forrest Gump. Režisér Robert Zemeckis a scenárista Eric Roth hrdinovi nadelili hendikep a znížili jeho IQ, a čo viac, nechali ho zamiešať skryté prúdy dejín USA. A diváci to prijali.
Čo film a jeho dosah na životný štýl? Dá sa o tom sporiť. Nikto sa po premiére neprezliekal do úboru hrdinu – prostáčika, ani nezbieral nálepky podľa filmových záberov. Zato sme sa naučili niečo iné. Dejiny sa dajú predstaviť v rýchlom slede, jedna scéna za druhou, s podvratným humorom a azda aj s trochou pátosu. Tisícky užívateľov Česko-slovenskej databázy film Forrest Gump zaradili na vrch rebríčka, kde je druhým najlepším filmom, celkovo najobľúbenejším filmom a má neuveriteľné hodnotenie deväťdesiatpäť zo sto percent!
Kto nevidel Pulp Fiction, nezažil deväťdesiate roky. Režisér Quentin Tarantino
(na snímke s obľúbenými hercami v popredí) rád plní filmy odkazmi na iné filmy.
Volali ho „magor z videopožičovne“
TITANIC (1997)
Najviac ho po rokoch spomínajú tí, ktorým sa nepozdával. Veľkofilm Jamesa Camerona sa stal filmom, ktorým sa v lepšej spoločnosti patrilo tak trochu opovrhovať. Stal sa symbolom komercie, založenej na obrovskom rozpočte a ťahu na bránu. Ukážkou, ako loviť emócie diváka.
Do kina v tú sezónu mierila široká cieľová skupina. Zamilovaní v páre, mladí, osamelí aj seniori, všetci si chceli opakovane užiť slzy a dojatie. Lovestory Rómea a Júlie na prahu dvadsiateho storočia bola koncentrovaná v takej miere, akú už asi nikto neprekoná. Navyše, všetci vedeli, ako sa ten príbeh skončí. On a ona sú rozdielneho pôvodu, no predsa sa zoznámia, zaľúbia, a to všetko na palube lode, ktorá mieri ku dnu – videli ste v kine väčšiu romatiku?
Aj Titanic je stelesnením nového fenoménu deväťdesiatych rokov – megafilmu. Označuje filmy, ktoré vyvolávali dojem globálnej udalosti, akú nesmiete premeškať. Museli byť nesmierne nákladné, ukázať herecké hviezdy a nezanedbateľnú položku v rozpočte investovať do reklamy. Stavili na istotu a museli dodržať pravidlá žánru. Cieľ bol daný jasne – lámať všetky možné rekordy.
Jedenástimi Oscarmi Titanic dobehol film Ben Hur z roku 1959, lenže zároveň spôsobil, že sa niečo v publiku zlomilo. Spoznalo vrchol dojatia a nabudúce sa mu žiadalo niečo odlišné. Azda je súčasnosť aj viac angažovaná a ťažko si dnes predstaviť, že by Oscary celkom ovládol podobne dokonalý, no pritom posolstvom krotký film.
Láska v podaní Kate Winslet a Leonarda DiCapria trvala na plátne viac ako
tri hodiny a zarobila 1,8 miliardy amerických dolárov. Režisér James Cameron
Titanicom prekonal úspech Priepasti a Terminátora 2, aby sám seba po rokoch
opäť prekonal trojrozmerným Avatarom
