Zatiaľ čo sa útlemu Štefánikovi ušla robustná socha pred nákupným centrom, Masaryk sa musel uspokojiť so sochou, ktorá je menšia než jej podstavec.
Pri odhaľovaní diela sa objavili aj fašisti, rýchlo sa však upokojili. Socha nášho prvého prezidenta (o ktorého slovenských koreňoch fašisti zrejme netušili) na dunajskom nábreží je tak trochu výsmechom. Zatiaľ čo sa útlemu Štefánikovi ušla robustná socha pred nákupným centrom Eurovea, ktorá z neho robí dobrodruha s leteckou kuklou a okuliarmi na hlave, Masaryk sa musel uspokojiť so sochou, ktorá je menšia než jej podstavec. Je taká malá, až ju zatieňujú aj sochy na priečelí Slovenského národného múzea. Práve tam do konca marca nájdete výstavu Hradný fotoarchív 1918 - 1933. Jej podtitulok je Fotografie z čias T. G. Masaryka.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Podobne ako speváčka Björk, aj Masaryk sa veľmi rád fotografoval. Zachovali sa tisícky snímok a medzi vojnami vyšlo viac publikácií plných jeho portrétov.
Ako ukazuje aktuálna výstava, sedával nielen na koni. S odstupom troch generácií vidíme fotografie, aké by dnes ani nemohli vzniknúť – do tejto kategórie patria najmä snímky s nahými vnúčatami, ktoré drží pod pazuchou ako príručnú batožinu. Dnes aj oveľa menšie deti musia byť oblečené.
Fotografie vytvoril tlačový odbor prezídia ministerskej rady počas pätnástich rokov, v roku 1972 ho zachránil Archív Národného múzea Praha. Nazbieralo sa takmer desaťtisíc snímok, na výstave je ich niekoľko desiatok.
Autor: Ján Gregor