Takmer všetko, čo ponúka ôsmy album Radiohead, už sme od nich počuli. Väčšinu fanúšikov The King Of Limbs asi poteší, ale od koho očakávať niečo nové, ak nie od jednej z novátorských skupín?
Je to najkratší album Radiohead, netrvá ani štyridsať minút. Pôsobí ako kombinácia predchádzajúcej nahrávky In Rainbows a sólovky The Eraser speváka Thoma Yorka. Lenže na tri výnimky kolekcia nových piesní vzbudzuje skôr rozpaky než nadšenie.
Čo tu bolo a čo nie
Pritom paradoxne sama kapela sa opakovaniu snažila vyhnúť. „Nik z nás nechce znovu ísť do naťahovania sa s dlhým albumom. To fungovalo pri In Rainbows, keďže sme mali naozaj jasné predstavy, kam ísť. Ale všetci sme si povedali, že nemôžeme do toho znovu skočiť. Zabíja nás to,“ tvrdil Thom Yorke v rozhovore pre magazín Believer.
Album In Rainbows (2007) bol postavený na silných melódiách a gitarách. Radiohead chceli, aby sa dal čo najvernejšie hrať naživo, tu sa rozhodli vyhrať v štúdiu čo najviac. Zároveň však akoby stratili schopnosť odstupu, ponúkajú skôr elektronické náladové plochy a experimenty než hotové pesničky.
Ako sa píše v jednej z prvých recenzií albumu The King Of Limbs „Až na čestné výnimky zostala sofistikovaná letargia námesačných melódií, v ktorých sa Radiohead snažia pôsobiť, že sa vlastne o nič nesnažia. Najmenej o refrény, expresívne vokály či budovanie vnútornej dynamiky piesní.“
Čo sú tie výnimky? Skladba Lotus Flower, ktorú už fanúšikovia poznajú zo sólových koncertov Thoma Yorka, vo verzii s gitarou. Tu elektronika plne slúži pesničke – nevtieravo si pradie popod hlas, nesúperí s ním a zvýrazňuje tak peknú melódiu. Všetko tu funguje, nič tu nie je navyše ani nepôsobí nedotiahnuto.
To isté platí aj o nasledujúcej skladbe Codex. Dojímavá balada jemne efektuje zvuk klavíra, krásne mieša Yorkov hlas s dychmi a záver so sláčikmi nevyznieva gýčovo. Tá je vrcholom celého albumu.
Naopak, keď sa bavíme o déja vu, aj distribučný model – najskôr si to môžete stiahnuť z internetu, potom vydáme oficiálne CD a následne výpravný box s množstvom bonusov – si už Radiohead odskúšali. Pri albume In Rainbows. Akurát tentoraz za hudbu v digitálnom formáte nezaplatíte toľko, koľko sami uznáte za vhodné, ale presne stanovenú sumu.
Experimenty a polotovary
Kapele nik nemôže uprieť slobodu a odvahu robiť si, čo chce. Rozjazd nového albumu pôsobí sľubne – naštartuje ho klavírna slučka s elektronickými improvizáciami a bicie v pochodovom (proti)rytme, neskôr sa pridá hlas a začnú nápadito vrstviť zvuky symfonického orchestra.
Skladba Bloom je veľmi zaujímavá, no podobne vydarených experimentov tu viac nie je. Niektoré motívy sa už ponášajú na staršie viac, než je dobré (najmä v Little By Little), iné zase uplynú a z hlavy vám vypadnú príliš rýchlo, či nútia preskočiť na ďalšiu skladbu. Skrátka, polotovary. The King Of Limbs trochu pripomína Biely album od Beatles alebo novinku Gorillaz. Je to skôr kolekcia nahodených nápadov, ktorej by prospelo, keby mohla ešte nejaký čas kvasiť.
Na nových promofotkách stojí kapela pred starým dubom a pózuje v retro oblekoch. Výtvarník Stanley Donwood vyhlásil, že s kapelou sa dokola bavili o starých rozprávkach zo Škandinávie odohrávajúcich sa v lesoch. Na obale vidíte obrov s konármi namiesto rúk a teóriu eskapizmu podporuje aj pieseň Codex: „Pohni rukou / vykroč v ústrety koncu / do čistého jazera/ nik navôkol / Iba vážky / zasnívaj sa/ Nikomu sa nič nestane/ nič sme neurobili zle/ Voda je číra a nevinná,“ spieva krehko York.
Vtedy vám dôjde, že tento album sa dá chápať nielen ako únik z reálneho sveta, ale aj ako únik pred veľkými očakávaniami fanúšikov a kritikov.
