Film sa nehrá na vysoké umenie, v zhode so žánrom prezentuje poctivé zabávačské remeslo.
Distributér, ktorý premenoval film Burlesque na Varieté, nerozozná jabĺčka od košov na hrušky. Varieté nie je burleska. „Varieté“ označuje zábavný podnik, reštauračný priestor, kde sa pri konzumácií pokrmov a nápojov odohrávajú zábavné programy estrádneho typu.
RECENZIA/FILMVARIETÉ
USA 2010, 116 minút.
Scenár a réžia: Steven Antin. Kamera: Bojan Bazelli. Strih: Virginia Katz. Hudba: Christophe Beck.
Účinkujú: Christina Aguilera, Cher, Stanley Tucci, Kristen Bell, Cam Gigandet, Alan Cumming, Peter Gallagher, Stephen Lee, Eric Dane a ďalší.
Premiéra 17. februára.
V rytme playbacku„Burleska“ je zábavný žáner, spravidla hudobno-dramatický, ktorý zobrazuje komické a fraškovité príbehy, často pri tom využíva výstredné poklesnuté prostriedky, gýč, priamočiaru erotiku, striptíz, travestiu, občas aj s cieľom satirizovať, ironizovať, parodovať, no vždy predovšetkým zabávať.
Film amerického scenáristu a režiséra Stevena Antina s Christinou Aguilerou a Cher v hlavných úlohách sa síce odohráva v podniku, ktorý by sa možno dal nazvať „varieté“ – hoci samotní Američania by ho tak nikdy nenazvali – ale to, čo sa tam odohráva a aj snímka samotná sú celkom nepochybne čistá burleska.
Volá sa The Burlesque Lounge a polooblečené slečny sa tam na scéne zvodne vlnia v rytme playbacku. Šéfka a spolumajiteľka Tess (Cher) nevie odvrátiť narastajúce dlhy a blížiaci sa krach. A dlho sa zdá, že šancu niečo zmeniť nedostane ani ambiciózna Ali z Iowy (Christina Aguilera).
Herec, scenárista, producent a režisér Steven Antin sa zaradil do nekonečného radu rozprávačov, ktorí veria, že uspejú práve so svojou verziou Popolušky. Rok čo rok vznikne v USA aspoň jeden podobný film o skromnej speváčke a tanečnici, ktorá sa len zásluhou svojich dobrých vlastností, nadania a usilovnosti prepracuje na vrchol. Publikum potrebuje nádej, útechu a sen, žiada si rozprávky a táto patrí k najmilovanejším.
Na rozdiel od mnohých predchodcov sa Antin rozhodol neexperimentovať a svoje rozprávanie ničím neozvláštňovať. V zhode s názvom využíva prvky burlesky: klišé, stereotypy, schematizmus, lacnú hru na city, gýč, erotiku, extravaganciu. Namiesto charakterov sú tu len figúrky, namiesto prekvapení uspávajúci a uspokojujúci stereotyp. Ak dačo prekvapí, tak azda len skvelá forma Cher v piesni You Haven't Seen The Last of Me, ocenenej Zlatým glóbusom.
Nejde o nič iné len o pásmo hitov s prvoplánovo vyzývavou teatrálnou choreografiou, pospájaných prostoduchým dejom. Lenže ono to má byť práve takto!
Priamočiary svetToto je ten nadnesený, no plytký a napriek divadelnej štylizácii priamočiary svet, toto je predsa burleska! Žiadna intelektuálčina, nijaká hra na umeníčko, len šminky, noty, pštrosie perá, stehná, boky a prsia, slzy a pot. Poctivé zabávačské remeslo. V burleske nemusíte vedieť hrať ani prežívať či scudzovať. Zato musíte vedieť tancovať, spievať a vyzerať k svetu. To všetci účinkujúci s prehľadom spĺňajú, tak prečo kritici toľko frflú?
Haló! Toto nie je Siedma pečať ani Amarcord, toto je predsa Burlesque! A pri takomto pohľade jediné, čo sa dá filmu vyčítať je, že nevznikol v 3D, lebo vidieť všetky tie obliny, čipky a sexi pohyby stereoskopicky by určite bol skutočný zážitok.
... a ešte keby tak v kine podávali aj sekt a tequilu Patrón.
