BRATISLAVA. Vedecký pracovník Kliment Ondrejka zomrel v sobotu 19. februára 2011. Posledná rozlúčka so zosnulým bude dnes 23. februára o 14.00 hodine na cintoríne v rodných Liptovských Sliačoch.
TASR, ktorá pri tejto príležitosti prináša krátky profil Klimenta Ondrejku, o jeho úmrtí informoval Štefan Zima, odborný pracovník Národného osvetového centra a predseda Folklórnej únie na Slovensku.
Pochádzal z Liptova
Kliment Ondrejka sa narodil 9. decembra 1929 na Liptove. Po krátkom pôsobení v Ústredí národopisných a tanečných ochotníckych súborov Matice Slovenskej (1950 - 1951) ho prijali na Karlovu univerzitu v Prahe (ČR), kde aj tancoval v Štátnom súbore ľudových piesní a tancov.
Odtiaľ prestúpil do Bratislavy na Univerzitu Komenského, kde študoval národopis a dejepis a tancoval v Lúčnici. V rokoch 1956 - 1959 pracoval v Osvetovom ústave v Bratislave, v rokoch 1959 - 2005 pôsobil v Ústave hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave.
Špecializoval sa na tanečnú folkloristiku, venoval sa výskumu, zbieraniu a dokumentácii ľudových tancov, hier a zvykov.
Rozsiahla a mnohostranná bola jeho spolupráca s ružomberským folklórnym súborom Liptov, no spolupracoval aj s ďalšími folklórnymi súbormi a skupinami a tiež so súborom SĽUK. Stal sa autorom desiatok choreografií tancov a hier.
V rokoch 1970 - 1985 inicioval s Elenou Medveckou zberateľské hnutie Ku prameňom krásy a poznania. Detské riekanky, hry, zábavky, ľudové zvyky vydal v 14 zväzkoch Deti deťom v rokoch 1974 až 1990.
Bol dlhoročným spolupracovníkom Národného osvetového centra, členom programového štábu Folklórneho festivalu Východná (1994 - 1997 a 2000) a autorom jeho programov (1992, 1994, 1995, 1996 a 2000).
Písal aj rozprávky a povesti
Autor množstva publikácií, zbierok rozprávok a povestí napr. Poviestky spod piecky (1977), Povesti a zvesti z dolín stredoslovenských (1982), Čo rozprával sváko Vajda (2000), Rozprávanie spod Salatína, 1972, 2003, napísal tiež mnohé štúdie a články.
Z jeho bohatej publikačnej činnosti možno spomenúť Horehronie, Hry horehronských detí I. III., Tradičné hry detí a mládeže na Slovensku (1976), Deti deťom I. XIV. (19741990), Názvoslovie slovenských ľudových tancov, Tanečná, hrová a zábavová bibliografia I. V. (1991 - 1993, 1996).
Spoluautorsky sa podieľal na tvorbe publikácie Slovenské ľudové tance (1991), vydal Krátky slovník nárečia slovenského liptovskosliačskeho (1997) a Slovník stredoslovenského nárečia z Liptovských Sliačov a okolia s pôvodmi a hniezdovaním slov (1998).
V roku 2002 vydal Malý lexikón ľudovej kultúry Slovenska. Zozbieral viac než 40 000 slovenských ľudových prísloví. Bol autorom scenárov folklórnych programov pre televíziu, rozhlas a film.
Jeho zásluhou majú Sliače vari najpodrobnejšie spracované dejiny ľudovej kultúry. V roku 1999 mu generálny riaditeľ Národného osvetového centra udelil Medailu D.G. Licharda. V roku 2001 mu obec Sliače udelila čestné občianstvo.
Viaceré scénické programy na festivale Východná v roku 2009 boli venované životnému jubileu etnológa Klimenta Ondrejku. V auguste 2009 vyšla publikácia o chránených krajinných oblastiach Slovenska s názvom Chránené krajinné oblasti, ktorej autorom bol popri Jánovi Lacikovi aj vtedy osemdesiatročný Kliment Ondrejka.
Ešte vo februári tohto roka vyšla publikácia Rekordy Slovenska, na ktorej sa pod vedením Klimenta Ondrejku podieľali desiatky odborníkov.
