Zora Kolínska pri preberaní ceny Žena roka 1998. FOTO - TASR
BRATISLAVA - Jej tvár žiarila veľkým zadosťučinením. Pred sebou mala plné aplaudujúce hľadisko a v rukách držala Dosku - cenu za najlepší ženský herecký výkon sezóny 1997/1998. Postava Akuliny v hre Maxima Gorkého Scény z domu Bessemenovovcov - Meštiaci znamenala jej veľký divadelný comeback. Režisér Roman Polák sa nemohol zmýliť a Zora Kolínska excelovala. Pamätám si, ako mi vtedy v rozhovore povedala: „Mala som obdobie, keď som málo hrala. Preto som mala trému. Zrazu som sa dostala na scénu a všetko napätie zo mňa spadlo. Uvedomovala som si to zvláštne chvenie medzi sebou a divákom. Cítila som, že som šťastná. Divadlo je môj svet. Dúfam, že aj zostane.“
Žiaľ, pre Zoru Kolínsku už svetlá rámp zhasli s definitívou, ktorú vie pripraviť len režisér zvaný život.
Zákerná choroba prudko spálila ten neuchopiteľný pocit šťastia, pre ktorý sa vracala na dosky znamenajúce svet. Pre divákov zostali spomienky, pre jej najbližších zase vedomie, že jej dotyky budú trvalé ako jej večne usmievavá životná nálada. Zora Kolínska zomrela v pondelok popoludní v Bratislave po krátkej a ťažkej chorobe vo veku nedožitých 61 rokov.
„Obdivoval som ju ako komediálnu herečku a pôvabnú ženu, ktorá mala zmysel pre humor a na scéne sa neobávala zosmiešniť ani samu seba,“ spomína pre SME Kornel Földvári, riaditeľ legendárneho Divadla na korze, kde Zora Kolínska koncom 60. rokov pôsobila. „Bola dôstojnou partnerkou Lasicovi a Satinskému, a to nielen tým, že bola lyrickejším protikladom ich dravým dialógom. Aj svojimi pesničkami alebo prednesom Janovicových básní v próze v predstavení Soirée. Sama mala odvahu vstupovať do ich dialógu, pri ktorom nešetrili ani seba, ani nikoho, s kým debatovali.“
Pre Kornela Földváriho sa jej pieseň Ťažký bude tento rok stala mottom ťažkých rokov normalizácie. „Bolo v tom čosi prorocké, lebo sme cítili ťažobu z okupácie v roku 1968 a ona to vyjadrila skvelým speváckym prednesom. Zorka však bola výborná aj ako činoherná herečka. Nezabudnuteľná bola ako naivná kupecká dcéra Agafia Tichonovna v inscenácii Gogoľovej Ženby. Bola v nej partnerkou takým vychádzajúcim hviezdam komediálneho herectva, ako boli Marián Labuda a Stano Dančiak. Bola to ľahko a úsmevne načrtnutá, prekvapivo hlboká a odtienená psychologická štúdia istého dievčenského typu. Zdanlivo bezradného, ale pritom dobre vediaceho, čo chce dosiahnuť.“
Od roku 1971 bola Zora Kolínska členkou činohry Novej scény v Bratislave a patrila k zakladajúcim členom Divadla Astorka Korzo 90. „Je to veľký šok, lebo v Zorke sa šíril optimizmus,“ hovorí riaditeľ tohto divadla Vladimír Černý. „Je to hrozný úder osudu pod pás. Celý život sa o seba starala - bola športovkyňa. Navyše sa jej opäť začalo dariť. Je to citeľná strata. Bola jedinečná.“
Vo štvrtok o 10.00 h bude v Divadle Astorka Korzo 90 na Suchom mýte v Bratislave rozlúčka so Zorou Kolínskou. Smútočný obrad sa uskutoční v piatok o 17.15 h v bratislavskom Krematóriu.
