Divadlo Archa Praha: Obnošené sny * Koncepcia a réžia: Jana Svobodová a Petr Nikl * Výtvarná koncepcia: Petr Nikl * Hudba: Jaroslav Kořán, piesne a rytmy Afriky * Účinkujú: Agatha Madinane, Jaroslav Kořán, Innocent Mandla Xhosa, Jana Svobodová, Mike Manana, Petra Cikánová, Madoda Manana, Victor Mohapi a Petr Nikl
Už nijaká príroda, nijaké hrady, prosila skupina juhoafrických hercov a hudobníkov po skončení turné po Českej republike, počas ktorého vystupovali napríklad v skanzene v Rožnove pod Radhoštěm alebo na česko-slovenskom zlínskom divadelnom festivale Setkání 2000 Stretnutie. Ako hovorí Ondřej Hrab, riaditeľ pražského divadla Archa, ktoré projekt Obnošené sny pripravilo, hmotná kultúra týchto umelcov veľmi nezaujíma, veď ich starí rodičia ešte tancovali rituálne tance okolo ohňov. Do svojho vystúpenia sa totálne vkladajú, tvoria rýchlo a do úplného vyčerpania. Spomalenie a zastavenie tempa predstavenia je pre nich veľmi ťažké.
Na česko-slovenskom festivale v Zlíne hosťujúcich Juhoafričanov nadšene prijali. Vo festivalovom spravodajcovi sa písalo o otváraní ciest do detstva, otváraní podvedomia, o divadle ako terapii. Treba však spomenúť, že ide o multikultúrnu inscenáciu - koncipovali ju a na vystúpeniach sa podieľajú aj českí umelci. Práve Jana Svobodová a Petr Nikl pred piatimi rokmi na workshope v Johannesburgu objavili takmer všetkých svojich doterajších partnerov. Boli to ľudia z povestných townshipov, ľudia z ulice, bez techniky, divadelného vzdelania, zato s ohromným spontánnym talentom. Odvtedy chodia do Prahy každý rok na jeden mesiac - ich pobyt je limitovaný vízami. Začali inscenovaním rozprávok a mýtov. Postupne tak vznikli projekty V zrkadle a Za zrkadlom. V minulom a tomto roku pripravili varianty Obnosených snov.
Mimoeurópskych hercov možno vystaviť a skúmať ako exotické tvory, a teda ich racionálne odčleniť od svojho sveta podobne, ako to praktikuje Eugenio Barba, možno ich urobiť súčasťou skvelej umeleckej koncepcie v inscenáciách Petera Brooka alebo Ariane Mnouchkine, no v Prahe som počas predstavenia v Arche prvýkrát zažila čosi ako prirodzené spojenectvo, radostné, spontánne a jednoduché prelínanie kultúr. Český a juhoafrický, biely a čierny svet sa partnersky dopĺňajú, jeden závisí od druhého. Ten prvý prispieva kultivovaným pohybovým prejavom, jednoduchými a efektnými vizuálnymi kompozíciami, ten druhý temperamentom, prirodzenou exotickosťou. Kultúrne rozdiely sa vyrovnávajú s hravosťou a humorom. Aj témou snov, ktorá určuje asociatívny charakter kompozície.
O čom sa nám sníva? O našich blízkych, o našich snoch. Nech už hovoríme po česky, po anglicky či jazykmi zulu alebo xhosa. V koncepcii hrajúceho výtvarníka Petra Nikla jednoduchému secondhandovému vybaveniu scény dominovali najrôznejšie svietidlá s klasickým prívodom elektriny - od stolných lampičiek až po veľký luster, ktorý v jednej chvíli aj roztáčali na elektrickej šnúre okolo hlavy. Priestor vytvárali i zvuky - hudobná partitúra Jaroslava Kořána pojala medzi africké rytmy aj vŕzganie fúrika, búchanie vedier. A tí, ktorí počas predstavenia zabudli na Hamletov a plyšové sedadlá, si možno v duchu hovorili to, čo sformulovali sami tvorcovia inscenácie.
„Sme obklopení rôznymi predmetmi. Iba to, že sme niektoré z nich prestali vlastniť, neznamená, že už nemajú nijakú hodnotu. Moderná konzumná spoločnosť odvodzuje zmysel vecí od ich použitia. Obnosené sny nám ponúknu šancu na veci pozerať z iných uhlov - možno si tak položíme otázku, čo je pre nás skutočnouhodnotou.“
