Kniha Cestovanie z Petrohradu do Moskvy je mimoriadne kritickou reflexiou Ruska.
Vo všeobecnej rovine je osud kľúčového diela ruského spisovateľa a filozofa Alexandra Nikolajeviča Radiščeva Cestovanie z Petrohradu do Moskvy (prvý raz vyšlo v roku 1790) klasickým príkladom dramatického vzťahu medzi slobodnou ľudskou vôľou a absolutistickou politickou mocou. V prostredí Ruska a v jeho historicko-náboženských väzbách je zase prototypom „zaklinenia sa" literatúry a samoderžavia, konštantného napätia medzi kritickým duchom a bezmedzným rešpektom voči cárskemu majestátu.
Za rúhanie trest smrti
Pritom to mohlo byť inak. Keď pri príležitosti svojej korunovácie cárovná Katarína II. zriadila svoj pážací zbor, bol medzi štyridsiatimi vybratými mladíkmi aj Alexander Radiščev. Síce sa z nich mala stať dvorná, vzdelaná elita, pri povahe cárskeho režimu sa z elity nevyhnutne vytvorila dvorná kamarila.
S výnimkou Alexandra Radiščeva. Toho priamy kontakt s prebúdzajúcou sa revolučnou Európou, predromantické nálady v Nemecku a štúdium francúzskych filozofov nasmerovali najprv k odchodu z bezprostredného okolia cárovnej a neskôr k otvorenému rozchodu s princípmi ruského samoderžavia.
Výsledok Radiščevových rozhodnutí bol, samozrejme, jasný: cárovná, ktorá si tak zakladala na kontaktoch s najvýznamnejšími osvietenskými duchmi tej doby, dala Radiščeva za jeho rúhačské dielo odsúdiť na trest smrti, čo potom milostivo zmenila na desaťročné sibírske vyhnanstvo. A aj keď sa po jej smrti Radiščev mohol vrátiť do európskeho Ruska, nedokázal sa už vyrovnať so svojou bezvýchodiskovou situáciou a v roku 1802 spáchal samovraždu.
Nekonečné rozčarovanie
Cestovanie z Petrohradu do Moskvy je svojrázny dobový cestopis, či v podstate akási žánrová koláž úvah či mikropoviedok, z ktorých je vyskladaná mimoriadne kritická reflexia dobového Ruska. Autor putuje krajinou, stretáva sa s ľuďmi, spoznáva pohnuté osudy, z ktorých sa usiluje odvodzovať poznanie i ponaučenie. Hlboko prežíval sociálnu mizériu na ruskom vidieku, znechucovali ho maniere cárskej byrokracie, bol rozčarovaný z nemožnosti dovolať sa práva a z nemilosrdnej cenzúry.
Nie je ťažké predstaviť si hnev i zdesenie, ktoré musela táto heretická kniha vyvolať na cárskom dvore. Veď Európou vtedy otriasali ozveny francúzskej revolúcie, vznikli nezávislé Spojené štáty, vybudované na autorite zákona a nie na autorite vladára. „Autor je nasiaknutý a nakazený francúzskym bludom," zapísala si cárovná do poznámok k Radiščevovmu dielu. „Nasilu hľadá všetko možné, len aby znížil úctu k vláde a pobúril ľud proti vrchnosti."
Ak si dnes čoraz intenzívnejšie kladieme otázku, aká je povaha súčasného Ruska, kam ono smeruje a čo možno od neho očakávať, je dobré zoznámiť sa s touto knihou. Aj keď je stará vyše dvesto rokov, v niektorých momentoch jej prostá forma svojráznej orálnej histórie odkrýva podstatu systému výstižnejšie než moderné štúdie.
Recenzia: Cestovanie z Petrohradu do Moskvy
Alexander Nikolajevič Radiščev
Preložil Ján Komorovský
Spolok slovenských spisovateľov 2010
Autor: Igor Otčenáš
