Filmovému fanúšikovi nestačí rýchlosť, s akou si stiahne najnovší oscarový film z internetu. Žiada si atmosféru, pohodlie a spoločnosť. A preto sa kinu darí, zvlášť multiplexom s 3D. Väčšina filmov nominovaných na tohtoročného Oscara je nám už známa najmä vďaka nelegálnemu sťahovaniu z internetu.
Filmový maniak by mohol presedieť v kine celý život. Ponuka filmov na svetovom trhu je obrovská. Veľké hollywoodske štúdiá produkujú asi 300 až 450 filmov ročne, ďalšie stovky dodajú americké nezávislé štúdiá. V Európe vznikne ďalších približne 450 až 600 filmov. Keby sme chceli zarátať aj Bollywood či produkciu ostatných kontinentov, boli by to ďalšie tisíce filmov. Aj nadšený divák teda vidí len zlomok celosvetovej produkcie. No vďaka internetu, multiplexom a káblovým televíziám má možnosti, o ktorých sa mu kedysi ani nesnívalo.
Stiahnuť sa dá takmer všetko
Pre čoraz viac fanúšikov filmov je to, čo hrajú v kinách či dávajú v televíziách, dosť nepodstatné. Nečakajú na distribútorov a už vôbec nie na dramaturgov televízií, a robia si program sami - filmy si sťahujú legálne, ale častejšie aj ilegálne z internetu, prípadne si kupujú či požičiavajú dévedečka.
Poniektoré filmy – z vlaňajšej oscarovej ponuky napríklad Biela stuha či Mladá Viktória – sa na internete objavili ešte pred svojou americkou premiérou. Avatar a Star Trek sa dali nájsť na internete deň po premiére. Do odovzdávania Oscarov bola na internete dostupná v minulých rokoch prevažná časť. Pirátov nezastavila ani 3D technológia, najviac sťahovaným bol vlani práve 3D Avatar.
„Sťahovanie filmov je otázka, na ktorú do dnešného dňa nevedia dať odpoveď ani tvorcovia veľkofilmov v USA,“ hovorí Krepopová z distribučnej spoločnosti Magic Box Slovensko.
„No nebojím sa toho, pretože zážitok z filmu na veľkom plátne v kine, kde vibrujú kolektívne emócie, nenahradí žiadny monitor alebo obrazovka, nech by bola akokoľvek veľká. Podľa môjho názoru si tí najväčší fanatici, ktorí si stiahnu filmovú novinku tak rýchlo, ako sa len dá, aj tak idú potom vychutnať film do kina. Ja sa presne s touto skúsenosťou teraz chystám na Čiernu labuť,“ dodáva.
Zážitok z veľkého plátna
Pre milovníkov veľkého plátna je dobrou správou, že odstup medzi americkou a slovenskou premiérou sa skracuje. „V niektorých prípadoch je dokonca slovenská premiéra filmu skôr než americká, keďže u nás sa premiéry nasadzujú vo štvrtok a v USA až v piatok,“ opisuje Miro Ulman zo Slovenského filmového ústavu.
Casino Royal malo napríklad slovenskú premiéru 16. novembra 2006 a v Amerike začali tento film premietať až 17. novembra. Podobne Harry Potter a Dary smrti I dávali u nás už od 17. novembra, kým v Amerike to bolo až od 19. novembra. Bývalo to horšie.
Keď na začiatku roka 2003 dostal Oscara za najlepší film muzikál Chicago, slovenskí diváci si naň museli počkať až do 31. júla. Podobne v tom istom roku nominované Hodiny sa dostali do našej distribúcie až po takmer jedenástich mesiacoch.
Výber slovenských a amerických premiér filmov nominovaných na Oscara
Čierna labuť
slovenská premiéra: 10. februára 2011
americká premiéra: 17. decembra 2010
Skutočná guráž
slovenská premiéra: 17. februára 2011
americká premiéra: 22. decembra 2010
Sociálna sieť
slovenská premiéra: 4. novembra 2010
americká premiéra: 1. októbra 2010
Decká sú v pohode
slovenská premiéra: 3. marca 2011
americká premiéra: 30. júla 2010
Bojovník
slovenská premiéra: 24. februára 2011
americká premiéra: 17. decembra 2010
Kráľova reč
slovenská premiéra: 10. marca 2011
americká premiéra: 17. decembra 2010
Počiatok
slovenská premiéra: 22. júla 2010
americká premiéra: 13. júla 2010
127 hodín
slovenská premiéra: 24. februára 2011
americká premiéra: 28. januára 2011
Príbeh hračiek
slovenská premiéra: 19. augusta 2010
americká premiéra: 18. júna 2010
Svoj vplyv na väčšiu popularitu oscarových filmov malo aj nedávne rozhodnutie Akadémie filmových umení a vied rozšíriť počet nominácií na desať. Do hry o najvyššie filmové ocenenie sa tak dostáva viac mainstreamových diel, vrátane sci-fi či animovaných. Komornejšie filmy ako Blue Valentine však zrejme budú mať vždy väčšie problémy presadiť sa.
Masový vkus a alternatíva
„U slovenského diváka funguje presne to, čo inde. Trh sa riadi masovým vkusom. Filmy s komerčným potenciálom sa uvádzajú do distribúcie s masívnou reklamnou kampaňou, ktorá má za cieľ vyvolať pocity ´must seen movie´. Náročnejší divák sa musí trocha viac namáhať a film, ktorý by ho uspokojil, si vyhľadať,“ hovorí Dagmar Krepopová.
Návštevnosť filmových festivalov na Slovensku však rastie, čo podľa nej svedčí o tom, že rastú aj potreby náročnejších divákov. Odhadom ich navštívi asi 150-tisíc divákov, čo je asi 3,7 percenta, návštevnosť filmových klubov je na úrovni 85-tisíc, a teda tvorí podiel asi dve percentá. Celkovo prišlo do slovenských kín za posledné roky okolo štyroch miliónov divákov.
„Zdá sa, že ide o nízke čísla, ale treba si uvedomiť, že tak kluby ako festivaly predstavujú určitý typ alternatívnej distribúcie pre divákov, ktorí v kine hľadajú viac než iba spôsob, ako zabiť voľný čas,“ hovorí Vladimír Štric, riaditeľ Media Desku Slovensko, ktorý každoročne vydáva správu o stave audiovízie na Slovensku.
Ako však zdôrazňuje, umelecky náročné filmy dnes už nie sú len doménou klubov. Každý multiplex má spravidla jednu sálu vyhradenú pre "artové" filmy, čo je dôkaz, že nároční diváci predstavujú pre filmovú distribúciu nezanedbateľný potenciál.
Česi sa držia
Kým v Európe majú náročnejšie filmy renomovaných režisérov, hlavne ak získali ceny na veľkých festivaloch, šancu uspieť aj v bežnej distribúcii, v našich podmienkach to tak nie je. Aj u nás sa síce hrá napríklad Antikrist Larsa von Triera, ale len v rámci klubov. Rovnako je málo pravdepodobné, že by sa čerstvý víťaz Berlínskeho festivalu, iránska dráma Nader and Simin: A Separation (Nader a Simin: Odlúčenie) dostala do distribúcie. „Krajina pôvodu býva neprekonateľnou prekážkou. Na iránsky film, hoci umelecky vysoko kvalitný, príde pár divákov,“ hovorí Štric.
Do slovenských kín príde ročne približne 200 titulov. Šancu uspieť majú hlavne filmy veľkoprodukcií, samozrejme, amerických, ale aj európskych - Asterix a Obelix či Parfum. „Všetky ostatné tituly predstavujú z hľadiska návratnosti prostriedkov riziko. Filmová distribúcia je na Slovensku čisto súkromné podnikanie, riadi sa v zásade otázkami dopytu a ponuky. Slovenský trh je malý, otvorený ešte tak smerom k českej distribúcii,“ hovorí Štric.
V prvej dvadsiatke najúspešnejších filmov za minulý rok boli nielen Shrek či Avatar, ale aj Román pre mužov, Kajínek a Ženy v pokušení.
Multiplexy sú úspešné
Návšteva kina nie je pre bežnú rodinu nijakou lacnou záležitosťou. „Priemerné vstupné bolo vlani 4,61 eura, pri digitálnej 3D projekcii sa to vyšplhalo až na 8 eur. „Ešte nedávno to bolo nepredstaviteľné,“ hovorí Ulman.
Filmoví distribútori sa teda navonok nemôžu až tak sťažovať, ich tržby sa od roku 2006 rádovo zdvojnásobili. „Zvyšovanie tržieb súvisí hlavne s nárastom počtu multiplexov a miniplexov, ako aj s vysokým podielom divákov, ktorí do nich chodia,“ hovorí Štric. Podľa neho je to aj dôkaz úspešnosti nákupných centier, ktorých sú multiplexy súčasťou.
Slovenský divák je ochotný zaplatiť za lístok do takéhoto kina dvakrát viac, než za lístok do klasického mestského kina, pritom v oboch typoch kín sa premietajú tie isté filmy. V multiplexoch sa však pripláca za komfort, veľké plátno či možnosť sledovať film v 3D formáte. Práve to pripomína aj Adriana Královičová z Magic Boxu. „Trh momentálne ovplyvňuje najmä 3D technológia,“ hovorí. Situácia je alarmujúca už v porovnaní s Českom, kde začali masívne digitalizovať a odrazilo sa to na návštevnosti – o milión viac ako v roku 2009.
Digitalizované kino si môže film stiahnuť zo servera, nie je odkázané čakať na 35 mm kópie filmu. Počet digitalizovaných sál vzrástol v Európe za ostatných šesť rokov z tridsiatich skoro na 4,7 tisíca. U nás je to zatiaľ 35 digitálnych kinosál.
Filmy vytlačila televízna zábava
Na Slovensku sa stále pracuje s modelom diváka-zvárača, ktorý príde domov unavený zo šichty.
Film sa premieta v kinách rádovo pol roka, ďalších šesť mesiacov sa distribuuje cez DVD, rok chodí v platenej televízii ako HBO, Filmbox či Cinemax, dva-tri roky vo voľnej distribúcii. Posledné dva roky cyklu trvajúceho priemerne sedem rokov zahŕňajú druhé vysielania filmu v televíziách či reedície DVD. „Toto je tradičná distribučná schéma, ktorú nové médiá trochu skrátili, ale nezrušili,“ hovorí Ivan Hronec, generálny riaditeľ spoločnosti FilmEurope.
Pre televízie však platí možno ešte viac ako pre kiná, že pri výbere filmov sa obávajú experimentu. Filmy, ktoré v posledných mesiacoch bodovali v takej Markíze, nepatria medzi nijaké špičky: dobrodružný film Cesta do stredu zeme si pozrelo 30 percent divákov pri televízii, vyše 400-tisíc divákov sledovalo aj komédiu Mamin frajer je postrach či príbeh stredoškoláčky vo filme Tak trošku sexi. Tutovkami sú vždy filmy ako Asterix a olympijské hry, ktorý si nedávno získal 529-tisíc divákov, či donekonečna opakované české filmy: Pelíšky, Ako dostať otecka do polepšovne, Vesničko má středisková. No čo je to proti miliónu, ktorý priťahuje Tisíc a jedna noc?
„Miesta, ktoré kedysi patrili filmom alebo seriálom zo zahraničia, obsadila vlastná tvorba, pretože už dosahuje vyššiu sledovanosť ako film, ktorý divák už mohol vidieť v kine, na DVD alebo internete. Tento trend je evidentný najmä v prime-time,“ hovorí Peter Chalupa, vedúci oddelenia akvizícií TV Markíza.
Diera na trhu
„Na Slovensku sa stále pracuje s modelom diváka-zvárača, ktorý príde domov unavený zo šichty. Televízne vysielanie, aj to verejnoprávne, je síce najmä doménou zábavy. Pre STV to neznamená, že sa musí snažiť dotiahnuť na soapy či krimiseriálové prefabrikáty. Mala by sa zamerať na ´dieru´ v televíznom trhu a v nej sa stať lídrom,“ hovorí Katarína Mišíková, ktorá pre STV pripravovala dramaturgiu Filmového klubu.
Čo ponúka tieto týždne napríklad Filmový klub na ČT? Filmy Emira Kusturicu či Paríž s Juliette Binocheovou. Aj Slovenská televízia zaradila v rámci svojho pondelkového Eurokina zaujímavé snímky, najbližšie film Control o živote Iana Curtisa či film Once. Málokedy však bývajú dostatočne spropagované.
„Nie je to len o peniazoch, ale aj o ľuďoch, ktorí majú kontakty a dobrý nos na projekty s potenciálom. Bohužiaľ, STV robí dlhodobo veľmi málo pre to, aby takýchto ľudí do pozície dramaturgov pritiahla a udržala si ich,“ hovorí Mišíková. Výber artových filmov je trochu špecifický v tom, že pri nich neraz dochádza k sólovému nákupu titulu, čo je z pohľadu obchodníkov neefektívne a finančne nevýhodné.
Kvalitnejšie filmy prinášajú ešte tak špecializované filmové kanály dostupné cez káblovky či cez ponuky rôznych online videopožičovní. Na HBO sa napríklad dajú vidieť aj nové české filmy ako Protektor, vlaňajšie Mamas&Papas, Pouta, Kawasakiho ruže, aktuálne aj Jánošík, pravdivá história. Televízie si uvedomujú svoju obmedzenú ponuku, napríklad TV JOJ ponúka aj možnosť sledovať film online, v jej ponuke sa nájdu staršie veci, ale aj Sex v meste 2 či Batman.
Videopozičovne
Kým klasické videopožičovne si z roka na rok kupujú radikálne menej filmov, lepšie sa darí online videopožičovniam, cez ktoré si ľudia vedia stiahnuť film v pohodlí svojich domovov. Vyše 850 titulov ponúka napríklad televízia Magio, ďalšie stovky si vie stiahnuť užívateľ Fiber TV. Predaj DVD dosiahol svoje maximum zrejme v roku 2008, keď sa predalo takmer 700-tisíc kusov.
Ročne vychádza na DVD okolo 800-tisíc kusov, kto netrvá na aktualite či kvalite, môže si kúpiť film prakticky za cenu požičovného. „Predaj DVD kopíruje vývoj technologických možností - sťahovanie filmov z internetu, o ktorom neexistujú, pochopiteľne, žiadne štatistiky, ale aj nástup Blue Ray, hoci tento formát nenastúpil tak razantne, ako sa všeobecne očakávalo,“ vysvetľuje Štric.
Čo nás čaká?
Filmový trh však čakajú oveľa väčšie zmeny. Podľa Ivana Hronca sa možno u nás prejavia výraznejšie po roku 2012. Z „diktatúry“ poskytovateľov služieb by sa malo prechádzať k „programovej demokracii“ divákov. Vyberať z ponuky si bude ten, čo bude platiť. Nové hybridné prijímače majú spojiť satelit, internet, digitálne vysielanie či kábel a umožniť tak paralelný príjem z viacerých zdrojov.
Veľký zlom sa očakáva aj od spojenia televízie s internetovými prehliadačmi. Koncom minulého roka prezentoval Google svoju dlho avizovanú Google TV. Táto televízia umožňuje sledovať vysielanie, sťahovať si videá na požiadanie a súčasne surfovať na internete, četovať s priateľmi či hrať online hry. Mala by byť k dispozícii nielen v televíznych prijímačoch, ale aj v mobiloch a setboxoch. „Už to nebude iba digitálne pozemné vysielanie, satelity a káble, ale aj internet,“ dodáva Hronec.
Prvé ohlasy na túto novinku sú zatiaľ vlažné – systém musí vychytať chyby softvéru. Hronec si však myslí, že tieto televízie spôsobia zmenu distribúcie a zrejme vyriešia ziskovosť on demand služieb, keď si objednávame špecifický film priamo do našej obývačky vtedy, keď chceme. Náskok, ktorý majú dnes kiná pred televíziou v 3D technológii, už o pár rokov nemusí platiť. Rozbieha sa totiž už aj 3D televízia. Veľkí výrobcovia ako Sony či Samsung majú na šírení 3D programov taký záujem, že začali investovať do samotných 3D filmov.(zu)
