Jeden z najlepších českých režisérov má problém. Napriek chvále kritikov diváci jeho snímky masovo nevyhľadávajú. Aj keď nakrúti film s bulvárnym pozadím.
Pred časom mladík z Petržalky oznámil, že pre zábavu verejnosti vyskočí z paneláka. Bol však veterný deň, a tak ho pri skoku podfúklo a pripravené kartónové škatule dopad dostatočne nestlmili. Odviezla ho sanitka. Podobne sa začína film Největší z Čechů. Z mosta skáče do vody muž, ktorý chce spraviť rekord. Rozpleští sa na hladine a odváža ho sanitka...
Nový film Roberta Sedláčka podobných výkonov zozbieral hneď niekoľko. Mnohí protagonisti hrajú sami seba, inde dobre poslúžili herci, ktorí si každý po svojom vychutnali epizódne výstupy. Režisér na začiatku filmu žiada grantovú komisiu o peniaze na dokument o skorumpovanom politikovi (autobiografický moment), tie mu však blazeovaná komisia odmietne prideliť. Namiesto toho dostáva objednávku nakrútiť film o rekordéroch.
Čítanie Guinnessovej knihy rekordov sa končieva zmesou obdivu a zúfalstva z toho, ako zúfalo sa ľudia snažia vyniknúť. Sedláček k tomu pridáva ešte aj zúfalý filmový štáb – frustrovaného režiséra, apatickú producentku a kameramana uprostred životnej krízy. Trojicu dopĺňa mladá zvukárka, ktorá môže na nich sledovať, kam asi tak dospeje jej profesionálny život.
Všetky cesty v tomto filme vedú do Pelhřimova, hlavného mesta českých rekordérov. Je medzi nimi silák prevracajúci autá („A bili vás rodičia?" pýta sa režisér), ale aj fanatický zberateľ štvorlístkov či muž s rasistickým tričkom, ktorý pod vodou dokáže vypiť fľaškové pivo. Dôchodcovia na stacionárnom bicykli šliapu do pedálov a na nástennej mape kreslia, že už druhýkrát idú okolo sveta. Štáb je pri nakrúcaní podobných scén vždy na pokraji smiechu a nervového zrútenia.
Robert Sedláček po viacerých dokumentoch pred piatimi rokmi nakrútil aj prvý, dosť vážny hraný film z prostredia terapeutickej komunity Pravda a lži. Jeho druhý film Muži v říji bol satirickou snímkou a v tomto duchu sa nesie aj novinka. Mieša filmové žánre (tragikomédia, road movie, dokument) aj emócie. Zvláštna zmes trápnosti a irónie nemusí sadnúť každému, posledné, čo by si však téma zaslúžila, by bol chápajúci otcovský pohľad.
Snímka Největší z Čechů chvíľu predstiera, že hovorí o utrpení tvorcov, no nakoniec je z nej iba dosť zvláštna komédia. To však vôbec neprekáža, má sedem nominácií na Českého leva, predovšetkým za herecké výkony. Sotva by mohla byť nominovaná za kameru, aby bolo cítiť nízky rozpočet, bol však zrejme zámer. Špeciálnu cenu by si režisér zaslúžil za odvahu, s akou si vyberá témy a ako prekvapivo a vtipne ich dokáže spracovať.