Dobré fotografie vo vás zostanú

AIDAN SULLIVAN už rozhodoval o tom, ktoré fotografie uspejú na prestížnej súťaži World Press Photo. Stále verí, že každá snímka môže aspoň trochu zmeniť svet. Na Slovensko prišiel ako šéf poroty o najlepšie fotografie roka v novinárskej cene.

Aidan Sullivan je viceprezidentom Getty Images vo Veľkej Británii a v USA, najviac sa venuje projektu fotožurnalistických reportáží. Fotografoval udalosti a konflikty po svete, pôsobil ako obrazový editor v The Sunday Times a Sunday Times Magazine. Za(Zdroj: JURAJ BARTOŚ)

Často hodnotíte rôzne fotografie. Je ťažké vybrať tú najlepšiu?

„Vždy. Vidíte veľa fotografií, vyberiete tie silné, poviete prečo, ale to isté urobia aj ostatní porotcovia. A tak nasledujú dlhé debaty.“

Ktoré z fotografií našich autorov boli pre vás dobré?

„Boli veľmi rôznorodé. Oveľa viac ako som predpokladal. Jedna séria bola napríklad z Holandska, ďalšia z posilňovne, z oceľových tovární v Rusku, jedna bola vtipná, ďalšia veľmi vážna, hĺbavá. O tej víťaznej môžem povedať, že je veľmi dômyselná a má nádherný príbeh. Spojilo sa v nej niekoľko faktorov, ktoré považujem za veľmi dôležité.“

Zaujala by aj na svetových súťažiach?

„V každom prípade. Témou aj spôsobom, ako je urobená.“

Počas roka vidíte množstvo fotografií, koľko z nich si pamätáte?

„Dobré fotografie v človeku zostávajú nastálo. Keď sa pozerám na nové, automaticky ich porovnávam s tými uloženými v mysli, či sú tiež natoľko silné.“

Ktoré fotografie takto nosíte v hlave?

„Tie, ktoré sú úzko späté so spomienkami. Je tam fotografia môjho otca, mojich detí. Sú to obrazy toho, čo je v živote nenahraditeľné. Ale tiež sú tam historické fotografie, ktoré mali vplyv na môj život, fotografie z rôznych svetových konfliktov, lebo majú vplyv na životy nás všetkých. Je ich veľmi veľa. Včera som napríklad zbadal fotku, ktorá je presne ,to’. Je to fotka jedného priateľa. Jeho deti sa na nej držia za ruky a vychádzajú z lesa do ostrého svetla. Nádhera, je v tom veľa nevinnosti, zraniteľnosti.“

Pamätáte si, ako ste prežívali súťaže, keď ste stáli na opačnej strane?

„Keď som začínal v novinách, oddane som chcel, aby ľudia poznali, že som to ja, kto odfotil tento alebo tamten záber. A potom, keď sa to stalo, bol to úžasný pocit. Najmä, keď je človek mladý. Preto rozumiem, aké dôležité sú tieto súťaže pre fotografov.“

Nerozhoduje často exotickosť lokality?

„Uvedomujem si, že nie všetky redakcie majú možnosť vyslať fotografov do oblastí, kde sa práve niečo rozhodujúce deje. Zastávam názor, že správny fotograf môže urobiť skvelú fotografiu kdekoľvek. Záleží na tom, ako vníma okolie.“

Vy ste začali fotiť pre noviny. Ako k tomu prišlo?

„Môj otec bol nadšený amatér a raz mi požičal fotoaparát. Išiel som von a fotil som pobrežie, priateľov, rôzne kapely. Potom ma zamestnali v lokálnych novinách – varil som čaj (smiech). A presne na osemnáste narodeniny blízko nás vypukol požiar. Bol som tam skôr ako iní, fotky boli dobré, a tak mi ponúkli miesto fotografa.“

Neskôr ste pracovali pre veľké denníky, no rozhodli ste sa pre prácu fotoeditora. Prečo?

„Mal som dvadsaťštyri, keď som išiel do Afganistanu. Vtedy je človek veľmi odhodlaný, myslí si, že všetko zvládne. Cítil som ohromnú vášeň pre rozprávanie príbehov. Veľa mojich priateľov to stále cíti a fotografuje, ale dosť rýchlo som si uvedomil, že chcem byť radšej editorom. Úprimne povedané, moji priatelia boli lepší ako ja. Nemyslím si, že som bol zlý, naopak, moje fotky sa páčili, ale začala ma lákať možnosť byť na druhej strane. Navyše, byť stále v strehu ako fotograf aktualít je namáhavé, stále ste pod tlakom.“

Ako prišlo to rozhodnutie stať sa editorom?

"Myslím, že prvýkrát to bolo, keď som sa chystal na dovolenku. Išli sme s priateľmi lyžovať. Už som mal všetky veci pripravené v aute, ale na niečo som zabudol. Vrátil som sa späť do bytu a v tej chvíli zazvonil telefón. Vedel som, že to bude z novín a niekam ma budú chcieť vyslať. Bolo to po prvý raz, čo som zaváhal so zdvihnutím telefónu. Absolútne ma to šokovalo. Vždy som sa predsa hnal za akýmkoľvek príbehom, za každým miestom, kam ma poslali. Nechápal som to. Naozaj to bol telefonát z práce a na dovolenku som neodišiel. Išiel som fotiť. Netrápilo ma to, ale trápil ma ten moment zaváhania, keď som mal zdvihnúť slúchadlo. To zaváhanie, pochybnosť, vo mne ostala. Krátka, ale predsa. A keď ste fotografom, ktorý musí byť v pohotovosti nepretržite, nesmiete mať ani jednu pochybnosť."

Ako vnímate otázku etiky? Kedy sú fotografie pre vás už príliš "krvavé", nehumánne?

„Deň, keď bola na stole otázka, čo sa dá zniesť a čo je už príliš, považujem za svoj skutočný prvý deň editora v novinách Sunday Times. Vtedy na futbalovom zápase na smrť ušliapali niekoľko ľudí. V takýchto situáciách treba byť veľmi citlivý. Je potrebné ukázať vážnosť situácie, ale vcítiť sa do roly príbuzných. Nedokážem si predstaviť, že by si kúpili noviny a na obálke zbadali niekoho mŕtveho zo svojej rodiny. To je neakceptovateľné.“

Ste viceprezident známej agentúry Getty Images. Cítite sa viac ako manažér alebo skôr ako fotograf?

„Keď sa ma ľudia pýtajú, čo vlastne robím, stále hovorím, že som fotograf. Mám šťastie, že každé ráno sa zobúdzam s tým, že mám rád svoju prácu. Živo si pamätám na rozhovor s kolegom, keď sa už Getty Images vyprofilovala na stabilnú úroveň a spýtal som sa ho: Čo teraz? A on mi povedal, rob to, čo chceš. Tak vznikol projekt pre fotoreportérov, na ktorý som veľmi hrdý.“

Fotografia sa vplyvom techniky rýchlo mení. Je to posun k lepšiemu?

„Čím je rýchlosť a dostupnosť techniky lepšia, mám stále viac pocit, že kvalita klesá. Technológia pôjde stále dopredu, ale ja som, najmä čo sa týka fotožurnalizmu, skôr prívržencom tradičných prístupov. Nevravím, že súčasná fotografia, ktorá využíva všetky dostupné moderné prostriedky, je zlá. Práve naopak, má tu svoje miesto. Ale reportáž je o niečom inom. Je to samostatný žáner, ktorý v prvom rade hovorí príbeh, vytvára vizuálnu esej. “

Aké miesto dnes patrí fotografom?

„Tiež to záleží najmä na žánri. Veľa ľudí tvrdí, že sú fotografmi. Mnohí si pod tým označením na prvom mieste predstavia fotografov, ktorí číhajú na hviezdy, ďalší zase umelcov. Termín, ktorý ja tak rád používam, fotožurnalisti, sú tí, ktorí zachytávajú realitu reportážnym spôsobom. Dnes je to však ohromne ťažké.“

Veríte, že reportáže, ktoré máte pod palcom, môžu niečo zmeniť, zlepšiť?

„Samozrejme. Vezmite si napríklad fotku, ktorá vyhrala World Press Photo. Ľudia sa o nej naozaj rozprávali. Stačí, že si ju všimne niekto známy a povie to verejne. Posolstvo fotografie sa šíri ďalej a môže pomôcť niečo zmeniť. Dnes už tomu veľa ľudí neverí, ale ja áno.“

Nelákala vás nikdy umelecká fotografia?

„Kedysi, keď som bol pracovne vyslaný do nejakej krajiny, v prvom rade som sa snažil zachytiť situáciu, ktorá sa diala. Dnes už mám čas všímať si fotografie, ktoré ma inšpirujú, každý deň nájdem nejakú, akú som doteraz nevidel. Fotím si kedy chcem a čo chcem. Nemusím to ani nikomu ukazovať, stačí, že ma to stále robí šťastným.“

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  4. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  5. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  6. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  7. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  8. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  9. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  10. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  1. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  2. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  3. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  4. Nová michalovská nemocnica otvorí brány: toto musíte vidieť!
  5. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  6. Mladí vodiči preferujú čoraz silnejšie autá
  7. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  8. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  9. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  10. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 8 120
  2. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 5 998
  3. Moskva alebo Petrohrad? 4 579
  4. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 3 320
  5. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 2 841
  6. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 2 734
  7. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 2 307
  8. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 136
  9. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť 1 564
  10. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 1 478

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Bosniansky mäsiar dostal doživotie. Mladič stále rozdeľuje Srbov aj Bosniakov

Niektorí ho považujú za vojnového hrdinu, iní za kriminálnika. Rozsudok ich názor nezmení.

SVET

Mladič dostal za zverstvá v Bosne doživotie

Je to posledný verdikt Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu.

SVET

Mariňák: Ak ponorku nájdu, námorníkov aj tak nezachránia

Stratenú argentínsku ponorku by mohol nájsť sonar, hovorí Ross Hall.

Neprehliadnite tiež

ROZHOVOR

Jeremy Renner pre SME: Ako Johnny Depp neskončím, víno za 5000 mi musíte kúpiť vy

Americký herec prišiel na rozhovor, aj keď mal obe ruky zlomené.

RECENZIA

Tomáš Maštalír sa zmenil na netvora, Zuzana Fialová hrá najlepšie samu seba

SND si vzalo ťažkú úlohu: na scénu prinieslo drsný príbeh Richarda III.

Českú fotografiu roka vyhral Slovák. Ukázal sfanatizovaný dav

Martin Bandžák vyhral Czech Press Photo už aj v minulosti. Pozrite si ostatných víťazov.

Na twitteri napísali, že zomrel Milan Kundera. Urobil by chybu, keby to dementoval

Český spisovateľ patrí medzi ľahké terče, ale iným sa stalo aj horšie.